Jesenný Krakow, z hmly sa vynárajú farby a znova ukrývajú. Záhadná, občas ako z rozprávky, občas ako z nového sveta, taká býva pieseň, ktorú spieva celý svoj čas jedna z cenných pokladov poľskej jazzovej hudby. Taká býva pieseň Grazyny Auguscik. Pred jej vystúpením na tohtoročných Bratislavských jazzových dňoch poskytla špeciálny rozhovor pre jazz.sk.
1. Bester quartet je uznávaná krakowská skupina, ktorá mala možnosť hrať s inými hviezdami pre Johna Zorna, vynikajúceho skladateľa a producenta súčasnej hudby. Spolupracujete s nimi už dlhšie? Čo sa vám páči na ich hudbe?
Keď som stretla Bester quartet (volali sa vtedy Cracow Klezmer Band), prvý krát, úplne náhodou, pred viac ako 10 rokmi, v čase, keď boli ešte študentami Krakowskej Akadémie múzických umení, nadchol ma hlavne perfekcionizmus a dynamika hry v tejto skupiny. Ešte nikdy som nepočula takú vyzretú hru mladých ľudí. To bol pre mňa objav.Uverila som tomu, že je možné hrať naživo od pianissima po forte.Samozrejme, virtuózne hranie akordeónov, huslí, to bol ďalší element, ktorý ma zaujal.
Neskôr, keď som spoznala Jarka Bestera a začali sme spolupracovať. Pochopila som, odkiaľ pochádza tá krásna hudba, ktorú tvoria. Jarek je virtuózom akordeónu, skladateľom, aranžérom a lídrom kapely v jednej osobe. Je neobyčajne citlivý,sústredený na hudbu, nerobí skratky a kompromisy vo svojej hudobnej kariére, je verný sebe a je pravdivý. Tiež pracovitý a konzekventný, netvorí hudbu pre potreby más, je úctivý a verný svojím snom a to je tá najťažšia cesta, akú si možno vybrať. Ale ako vidieť, je možná. Jeho kapela je ako rodina. Je medzi nimi priazeň, pomáhajú si navzájom a je to vzťah na dlhé roky. Určite navždy.
2. Máte so Slovenskom určite nejakú hudobnú skúsenosť, možno si pamätáte na nejaký koncert, na ktorom ste spievali u nás. Ktorý to bol a prečo ?
Spievala som pred viac ako 10 rokmi koncert s Urszulou Dudziak a kapelou. Bolo to asi v Ostrave.Nedávno som bola na príjemnom festivale Bez Hraníc v Liptovskom Mikuláši s triom Andrzeja Jagodzinskieho. Tiez som bola dávno v Bratislave s Paulinhom Garciom, pred niekoľkými rokmi s Grzegorzom Karnasom v Brne. Na Slovensku sa neobjavujem často a dúfam, že sa to raz zmení, lebo viem od mojich kolegov hudobníkov, hlavne od Grzegorza Karnasa, ktorý koncertuje u Vás dosť často, že ste vynikajúcim publikom a predsa nie je nič cennejšie ako publikum, ktoré nás očakáva. Sama som sa o tom presvedčila počas tých niekoľkých stretnutí a čakám na ďalšie konfrontácie.
3. Aké je publikum v Amerike a aké v Európe? Môžete urobiť úprimné porovnanie z pohľadu jazzovej speváčky?
Publikum je všade rovnaké. Niekedy veľmi srdečné a priaznivé, niekedy menej otvorené a nesmelé. Neviem, od čoho to záleží. Od publika určite záleží, v akej atmosfére bude náš koncert. A tu určite veľkú rolu zohráva sprievodca koncertom alebo spevák, ktorý používa hlas ako nástroj alebo vytvára atmosféru koncertu cez rozhovor s publikom.
Predovšetkým, keď máte čo povedať, tak vás všade prijmú srdečne. Čo môžem povedať z mojej skúsenosti, koncerty a ich atmosféra hlavne vo východnej Európe sú oveľa srdečnejšie, úprimnejšie a spontánne, publikum vás veľmi vníma, každý by chcel autogram, vyfotiť sa s vami, atd. Myslím, že v Amerike nás majú za každodennosť už po mnohé generácie a pre Poliakov, Slovákov, Ukraincov, Rusov a ďalších je hudba, či koncert v istom zmysle sviatkom. Dúfam, že tak bude vždy.
4. Aký hudobný nástroj najviac zainšpiroval váš spev?
Na začiatku to bol klavír a bicie, neskôr gitara a saxofón, ale asi najviac predsa len hlas.
5. Ako spomínate na štúdium na Berklee, aká bola celková atmosféra vášho štúdia, študovali ste s niekým známym zo súčasných jazzmanov?
Berklee College bol jedným z najkrajších momentov v mojom hudobnom živote. Bola som na mieste, kde mi hudba napĺňala celý deň, uprostred vynikajúcich hudobníkov, študentov a učiteľov, kde neboli nepotrebné predmety a všetko, čo som sa učila slúžilo tomu, čo milujem, čiže hudbe.
Škola bola výborná, ale predovšetkým boli dôležití študenti, moji kolegovia, nadaní, geniálni. Hrali sme spolu, rozprávali sa a počúvali hudbu, navzájom sa inšpirovali. Bola to neopakovateľná skúsenosť. Samozrejme, dnes je veľa výborných jazzmanov z čias môjho štúdia : Kurt Rosenwinkel, Joshua Redman, Antonio Hart, Roy Hargrove, Rudresh Mahanthapa, John Medeski a Chris Wood študovali na Boston Conservatory, ale hrali sme spolu. A veľa, veľa iných...
6. Možno už máte nápad na ďalšie cd, čo to bude?
V novembri mi vychádza ďalšie cd s Paulinhom Garciom „The Beatles Nova“, na jar „ The Man behind the sun“ nahrané s mojou kapelou v USA. Album pozostáva z pesničiek dnes uz nežijúceho (zomrel v roku 1974) anglického speváka, textára a skladateľa Nicka Drakea. Má zaujímavé piesne, čoraz častejšie po nich siahajú aj jazzoví inštrumentalisti. Brad Mehldau nahral až dve na svojom sólovom albume.
7. Váš hlas zneje veľmi individuálne. Hľadali ste toto znenie počas celého svojho života, alebo to máte prirodzene?
V istom zmysle tak znejem prirodzene, lebo som sa nikdy nesnažila nasledovať a imitovať iných spevákov, aj keď som bola na začiatku inšpirovaná hlasom Elly Fitzgerald, neskôr Robertou Flack, Allom Jarreom.
To boli inšpirácie, ale predovšetkým hlas sa mení, dozrieva rokmi. Zmenil sa mi štýl spevu, hudba. To, čo spievame, určite vplýva na celkové znenie hlasu a tak to bolo v mojom prípade. Hudba sa menila, neustále som objavovala niečo nové a určite to malo vplyv na môj zvuk.
8. Každý hudobník má sny. Snívate ako speváčka o spolupráci s niekým, čo je ťažké dosiahnuť?
Snívam hlavne o tom, aby som koncertovala s mojou kapelou, s ktorou spolupracujem každý deň, na jednom mieste, s ktorou tvoríme spoločný zvuk a zažívame veľa príjemného počas hrania. Nezaujíma ma príležitostné hranie s veľkými a uznávanými, lebo mám rada psychický komfort na scéne. A náhodné stretnutia, samozrejme, môžu byť zmesou nejakej explózie, ale pre mňa to je stres a riziko, že nezaznejeme spolu dobre, že nebude dobrá chémia na pódiu, atd. Som speváčka a to je iné, keď sa stretnú inštrumentalisti úplne náhodou. Preto si cením spoluprácu a komfort, dobrú chémiu na scéne, ktorá je možná, len keď sa dobre poznáme, máme sa radi a dôverujeme si.
9. Akú hudbu ste naposledy počuli, o ktorej môžete povedať, že bola prekrásna?
Zbožňujem Brada Mehldaua a jeho hudbu mám v poslednej dobe v pamäti. Je to genálny hudobník.
10. Ste aj za oceánom zviazaná s poľskou kultúrou. Nerozmýšľate niekedy o tom – vrátiť sa domov, do Poľska?
Navštevujem Poľsko veľmi často a nestihnem za ním smútiť. Často v Poľsku koncertujem s poľskými hudobníkmi a mám svojich obľúbených ako Jarek Bester s jeho kapelou, Andrzej Jagodzinski s triom, Bohdan Holownia, vynikajúci klavírista, občas sa mi podarí zaspievať s kapelou Grzegorza Karnasa, naposledy som spievala s vynikajúcim mladým huslistom Adamom Baldychom a Royal String Quartetom. To bola výborná hudba a príjemný zážitok.
Grazyna vystúpiila na BJD 2011
Rozhovor pre jazz.sk pripravila Jana Bezek.
foto: GrazMillennium by Iwona Biedermann
