Pokračovanie...
Druhou skupinou, ktorá vystúpila na festivale bolo kvarteto mladého huslistu Romana Jánošku. Nástrojové obsadenie husle, cimbál, klavír a kontrabas, nie veľmi typické v jazze, o to výstižnejšie však vyznelo na festivale s tématikou rómskej hudby.
Program tejto zostavy začal ostinátom všetkých nástrojov v unizone s výnimkou huslí, ktoré citlivo zahrali tému. Od prvých tónov ktoré zazneli v celom dynamickom rozsahu nástroja bolo jasné, že niekoľko nasledujúcich skladieb bude v znamení pestrosti a farieb. Improvizácia v tejto skladbe plynula na časť obľúbenej molovej harmónie štandardu Autumn Leaves. Maďarský virtuózny cimbalista Jenö Lisztes po odohraní svojho sóla bez problémov vytiahol metličky a veľmi vkusne podporil kapelu aj vo funkcii bubeníka. Začiatok druhej skladby patril Romanovmu bratovi Františkovi, ktorý mal na rovnakom klavíri úplne inú farbu tónu ako Klaudius Kováč z predošlej skupiny. Jánoškov tón bol svetlejši mal bližšie ku klasickej hudbe a v tomto intre aj predviedol mnoho postupov z vážnej hudby. Na tému hranú husľami cez flažolety sa pridal aj cimbálista, tento krát perkusívnym shakerom v rovnom feele. Nasledujúca skladba ala samba v rýchlom tempe rozhýbala ľudí na stoličkách. Basista Julius Darvas z Rakúska si dal počas témy pauzu, zatiaľ čo ľavá ruka klaviristu kmitala v rýchlom tempe medzi primou a kvintou ako dobre vyladený motor. Následovalo piano sólo, už s basovým doprovodom a perkusie suploval Roman nečakanou imitáciou bóng na husliach. Záver tejto skladby patril dialógu medzi cimbálom a klavírom. Nasledujúce dve skladby poslucháčov zaviedli do krajiny klasiky. Lisztov Liebestraum v prevedení bratov bol silným hudobným zážitkom. Let Čmeliaka zas dal vyniknúť bravúrnej technike, keď hlavná melódia znela v unizone huslí a cimbálu v neskutočnom tempe. Záverečná skladba s príznačným názvom Epilóg z pera Františka Jánošku bola jedinou swingovkou ich programu. Na harmóniu tradičnej parkerovej Donna Lee zneli v klavírnom sóle postupy moderného jazzu. V rámci tohto songu zazneli dva hudobné rozhovory - prvý medzi poskakujúcim cimbálom a roztancovanými husľami, druhý patril bratom Jánoškovcom v reharmonizáciach samotného Epilógu.
Po tomto sviežom programe sa blížil hlavný koncert večera, Milo Suchomel band s jazzovým matadorom Benny Golsonom.
Posledná časť reportu onedlho.
Boris Čellár
