Hnutie proti sexizmu: Jazzové umelkyne kričia #metoo

Hnutie proti sexizmu: Jazzové umelkyne kričia #metoo
Bubny sú pre chlapov, flauta pre ženy. Aj to je výsledkom štúdie o rodovej typizácií hudobných nástrojov z roku 1978. Historická cesta žien za rovnoprávnosťou v spoločnosti je dnes poprednou témou v médiach. Osobnosťou roka časopisu Times sú ostatne práve ženy, ktoré verejne vystúpili proti sexuálnemu zneužívaniu. A keďže jazz a hudba ako taká slúžili na prekonávanie zaužívaného a boj proti nerovnosti, téma rodovej diskriminácie sa ich týka vo významnej miere. 
 
Cena Les Victoires du Jazz Awards pre najlepších jazzových umelcov sa vo Francúzsku udeľuje už od roku 1986. V roku 2017 boli všetci nominovaní vo všetkých kategóriach muži. V roku vzniku tohto ocenenia by sa zrejme nad tým niekto ťažko pozastavil, no dnes je to správa, ktorá má silu obletieť svet. Aj vďaka tomu, že sa umelkyne tentokrát ozývajú. 
 
Joelle Léandre, 66-ročná basistka, napísala Les Victoires otvorený list, v ktorom čisto mužský zoznam nominantov kritizuje. Ďalšie hudobníčky z celého sveta, inšpirované spomínaným hnutím proti sexuálnemu zneužívaniu v Spojených štátoch, v otvorenom liste „We Have Voice“ spísali manifest proti rodovej diskriminácií v hudobnom priemysle.
 
Situácia pre ženy je dnes našťastie omnoho lepšia ako v ére bebopu, kedy saxofonistka bola len exotickou raritou na pobavenie publika (stereotypný spôsob prezentácie hudobníčok a ženských kapiel v médiach tento archetyp iba posilňoval). Po úspechu umelkýň ako Marian McPartland, Alice Coltrane, či Jane Ira Bloom v 70. a 80. rokoch sa ale pozícia žien v jazze neustále posilňuje. Dnes zastávajú popredné pozície na hudobných univerzitách a sú na čele svetovo úspešných projektov (za všetky spomeňme Esperanzu Spalding alebo Grace Kelly). Prečo sa teda umelkyne ozývajú?
 
Pretože nechcú, aby sa zabudlo, že boj proti sexizmu sa neskončil. V nedávno uvedených filmoch z prostredia jazzu ako La La Land alebo Whiplash neúčinkuje ani jedna jazzová inštrumentalistka. Časopis Revolver stále vydáva svoj každoročný kalendár s názvom „Najsexy kočky hard rocku“. Viedenská filharmónia začala pravidelne prijímať ženy do trvalého pracovného pomeru až od roku 2006 a aj to vďaka nátlaku mediálnej kampane. 
 
George T. Simon, jeden z najvplyvnejších jazzových komentátorov, v roku 1967 napísal: „Iba Boh dokáže stvoriť strom a iba muži dokážu hrať dobrý jazz.“ Hoci to neplatilo ani vo vtedajšej dobe, kľúčovou nebola realita, ale názor toho, koho bolo počuť. Aj keď je dnes situácia pre ženy v jazze neporovnateľne lepšia ako v 20. storočí, stále sa dá na ich pozícií, vplyve a hlase pracovať.. Jazz i hudba samotná sú totiž o harmónií a rovnováhe a tam, kde rovnováha neexistuje, je potrebná úprava.
 

 

 

Ďalšie články

Dráma o jazzovom bubeníkovi v našich kinách
Do kín prichádza čerstvý film o mladom jazzovom bubeníkovi, ktorého snom je stať sa najlepším...
Šesť jazzových hudobníčok, ktoré stoja za vypočutie
Počas storočnej histórie jazzovej hudby sa toho udialo veľmi veľa. Jazz sa vyvinul od raného...
Whiplash – jazz po hollywoodsky
Veľký rozruch vyvolala v poslednom období filmová dráma Whiplash pojednávajúca o osude jazzového...
Do kín prichádza Whiplash - dráma o jazzovom bubeníkovi
Už 22. januára bude mať v našich kinách premiéru snímka, o ktorej sa v poslednej dobe čoraz viac...
Cenu ESPRIT si prevzal gitarista David Kollar
Slovenské oslavy Medzinárodného dňa jazzu pod záštitou UNESCO sa už tradične nesú v znamení...
Fúzie 2024 predstavia domáce bigbandy
Priaznivci veľkoformátových jazzových zoskupení by mali koncom mája určite zavítať do Prievidze,...
Alan Bartuš: z New Yorku do Viedne
Klavirista Alan Bartuš mal viac ako dobrý rok: v prestížnom nemeckom vydavateľstve Challenge...
Tip na víkend: PET JAZZ bude oslavovať
V Dome kultúry Zrkadlový háj v bratislavskej Petržalke sa bude cez víkend oslavovať. Len dvojica...