Zanechala po sebe obdivuhodné hudobné dielo. Prvé meno, ktoré vám zrejme napadne v súvislosti so ženským soulovým a gospelovým spevom, je práve Aretha Franklin. Jej plný, mohutný, no zároveň vzletný prejav sa stal definíciou spevu v žánri, ktorému dominovala. Na druhej strane, v polohe jazzovej si Arethu mnohí tak rýchlo nevybavia, no bola to práve jazzová hudba, ktorá bola jedným z pilierov umenia tejto hudobnej legendy.
Franklinovej otec bol známy baptistický kazateľ a preto je prirodzené, že kráľovná soulu začala svoju cestu spievaním gospelu v kostole. Franklinovci, ktorí bývali v Detroite, však mali priateľské vzťahy s významnými hudobníkmi a tak sa stalo, že za rodinným klavírom po večeroch sedeli a hrali ľudia ako Duke Ellington, Oscar Peterson, Nat King Cole, či Art Tatum. Mladá Aretha, disponujúca obrovským hudobným nadaním, tak mala bezprostredný prístup k umeniu tých najlepších. Jej starší brat Cecil prevádzkoval holičstvo v kúpelni na prvom poschodí ich domu. Svojim zákazníkom hrdo púšťal najčerstvejšie nahrávky od Charlesa Mingusa, Milesa Davisa, či Theloniousa Monka. Aretha všetko so zanietením počúvala. Rádio zas do jej uší prinieslo Ellu Fitzgerald, Billie Holiday, či Carmen McRae, ktorých nahrávky dokázala neskôr dokonale imitovať.
Franklinovej hviezdnu kariéru spustila jej nahrávka „Respect,“ ktorú nahrala pod hlavičkou Atlantic Records. Predtým však spievala pre Columbia Records a sú to práve nahrávky tohto vydavateľstva, kde sú jazzové korene Franklinovej umenia cítiť najmarkantnejšie.
Je chybou bagatelizovať jej dovtedajšiu umeleckú cestu tvrdením, že od svojich detských čias k vydaniu „Respect“ iba hľadala svoj štýl a hlas. Naopak, najmä počas svojho pôsobenia v Columbia Records zdokonaľovala svoje hudobné cítenie, pripravujúc sa na svoju budúcu soulovú dráhu, a to práve vďaka náročnej jazzovej polohe a repertoáru s ňou spojenom. Pod dohľadom Johna Hammonda, producenta Columbie, takpovediac spravila štátnice z adaptability, elegancie a remesla.
Ak nezameniteľná energia kráľovnej soulu pramení v gospele, za schopnosť realizovať ju a hudobne zhmotniť zrejme vďačí jazzu. Vypočujte si jej album „Laughing on the Outside,“ alebo si pozrite jej vystúpenie na The Steve Allen Show z roku 1964 a budete počuť „predrespectovú“ Arethu Franklin v menej vídanej, jazzovej polohe.
Zdroj: NPR
