Rumunský klavirista a skladateľ Eugen Cicero sa vo svete preslávil najmä vďaka svojim jazzovým aranžmánom klasickej hudby, výnimočnému absorpčnému talentu v oblasti hudobných štýlov a klavírnej technike. Zanechal po sebe viac než sedemdesiat nahrávok, z ktorých niektoré sa môžu pýšiť spoluprácou napríklad s Berlínskou, či Mníchovskou filharmóniou. Prvýkrát vystúpil na pódiu už ako 6–ročný so symfonickým orchestrom v Kluži a odvtedy až do svojej smrti obdarúval svet svojou hudbou po dobu 41 rokov.
Eugen Cicero sa narodil 26. júna 1940 v Kluži (Vad, Rumunsko). Jeho výnimočné hudobné nadanie sa začalo prejavovať už vo veľmi mladom veku. Ku klavíru sa dostal keď mal štyri roky a učili ho jedni z najrenomovanejších učiteľov v krajine. Za svoju brilantne citlivú techniku vďačil Aurelií Cionca, zatiaľ čo Ana Pitis ho uviedla do štúdia virtuóznej hry zosobnenou v dejinách hudby postavou Franza Liszta. Vďaka skvele zvládnutému interpretačnému remeslu a nadaniu si neskôr vyslúžil prezývku „Mr. Golden Hands“.
Cicero navyše študoval inštrumentáciu a kompozíciu na národnom konzervatóriu v Bukurešti. Koncertná a ani akademická kariéra sa mu však nepozdávala, pretože považoval obe tieto životné úlohy sa príliš obmedzujúce. Kľúčovou hudobnou filozofiou pre Cicera bolo, že sa stal otvorený všetkému novému, a že si zanechal slobodného ducha pri vývine svojho umenia. Postupne objavoval swing a zistil tak, že je pre neho čarovným zdrojom inšpirácie. Prvé jazzové kvinteto založil keď mal 18 rokov. V 60. rokoch ho toto očarenie zaviedlo v rámci turné až do východného Berlína, z kadiaľ neskôr utiekol do západného Berlína a Švajčiarska. Berlín bol horúcim kotlom, v ktorom sa začínal formovať európsky jazz. Práve tu objavil hudobníkov, ktorí ovládali viacero rôznych štýlov hry a vďaka svojmu absorpčnému talentu dokázal nasať a preniesť do vlastného spôsobu hrania. Dôkazom toho je aj výpoveď jeho priateľa, skladateľa Vladimira Cosmu v dokumente jeho syna Rogera Cicera - My Father's name: "Mal som ruský magnetofón, na ktorom som často nahrával skladby, ktoré vysielalo Radio Voice of America. Za tri dni sa zastavil Eugen vypočuť si zopár nahrávok. Za desať dní sa opäť vrátil a sadol si rovno za klavír a začal hrať. Mal som pocit ako keby predomnou hrá sám Oscar Peterson..." Čoskoro jeho osobný štýl kryštalizoval a vytvoril tak symbiotický súlad medzi klasickou hudbou a jazzom.
Verejnosť reagovala na Cicerovu charakteristickú hru na klavír veľmi pozitívne a entuziazmus sa rýchlo šíril ďalej do sveta. Jeho receptom na úspech boli aranžmány barokových, klasických a romantických kompozícií, ktoré sa svojim nákazlivým swingom a sofistikovanými harmóniami stali nadčasovými majstrovskými dielami.
V roku 1976 mu bola udelená „Deutscher Schallplattenpreis“ za aranžmány skladieb Franza Schuberta. Okrem mnohých domácich a zahraničných vystúpení sa objavil aj na televíznych obrazovkách. Na turné po Japonsku si získal srdcia mnohých skalopevných fanúšikov. Kritici, rovnako ako aj fanúšikovia a milovníci hudby, dokázali oceniť vysokú kvalitu jeho hrania a aj po 21. rokoch od jeho smrti je Cicero značkou výnimočnej klavírnej virtuozity, rytmického cítenia a nevyčerpateľne invenčného génia.
Autor: Radovan Baláž
Zdroj: www.highresaudio.com
