Lena Horne bola americká herečka a speváčka. Svoju kariéru odštartovala už v šestnástich rokoch v harlemskom Cotton Clube. Neskôr vystupovala aj v Carnegie Hall a objavovala aj vo filmoch ako Stormy Weather a The Wiz. Počas svojej kariéry bojovala za ľudské práva a proti rasovej diskriminácii.
Lena Mary Calhoun Horne sa narodila 30. júna 1917 v Brooklyne v štáte New York. Bola dcéra bankára a herečky, ale jej rodičia sa rozviedli ešte keď mala tri roky. Lena ostala žiť s matkou, ktorá ako herečka často cestovala s rôznymi divadelnými súbormi po celej krajine. Lena preto počas detstva striedavo cestovala s ňou a striedavo ostávala u príbuzných alebo priateľov.
Keď mala Lena Horne šestnásť rokov, finančná situácia ju prinútila odísť zo školy a začať pracovať. Zo začiatku vystupovala v Cotton Clube v Harleme. O niekoľko mesiacov neskôr sa stala členkou Noble Sissle Society Orchestra, kde začala vystupovať pod menom Helena Horne. V tomto období, v roku 1937, sa vydala za Louisa Jonesa, za ktorého bola vydatá sedem rokov a mali dve deti. V roku 1939 o Lene Horne napísal recenziu spisovateľ a hudobný producent Lew Leslie. Leslie na Broadwayi vydával hudobné revue Blackbirds, a potom ako napísal o Lene Horne, pomohlo jej to dostať sa do dovtedy belošskej swingovej kapely Charlie Barnet Orchestra. Charlie Barnet patril medzi prvých bielych kapelníkov, ktorí vytvorili rasovo zmiešané súbory. V tej dobe v Amerike ešte stále bola silná rasová neznášanlivosť a Lena Horne, ako afro-američanka, nemohla ostávať na mnohých miestach, kde orchester vystupoval.
V roku 1941 sa Lena Horne vrátila do New Yorku a začala pracovať v nočnom klube Café Society, neskôr v klube hotela Savoy-Plaza. V roku 1943 sa objavila v magazíne Life a stala sa najlepšie platenou afro-americkou umelkyňou svojej doby. MGM Studios jej dali sedemročný kontrakt a následne sa presťahovala do Hollywoodu, kde hrala vo filmoch ako Stormy Weather (1943, r. Andrew L. Stone), či Cabin in the Sky (1940, r. Lynn Root). Avšak nebolo jednoduché obsadiť Lenu Horne do filmov. Vo filmoch s belochmi mohla hrať len obmedzené množstvo postáv a kvôli svojej pomerne svetlej pleti bolo problematické obsadiť ju do farebných filmov vedľa ďalších populárnych afro-amerických hercov. Okrem toho odmietala hrať stereotypné role afro-amerických žien.
Koncom štyridsiatych rokov sa stala členkou ľavičiarskej skupiny Progresívni občania Ameriky, začala bojovať za ľudské práva a okrem toho sa kvôli rasovej diskriminácii začala súdiť s viacerými reštauráciami a divadlami. V tomto období Amerikou prechádzala tzv. vlna McCarthyizmu, v rámci ktorej vznikli aj „čierne zoznamy“ s menami nepohodlných osôb. Jeden z takýchto zoznamov vznikol v roku 1947, kedy prezident Americkej filmovej asociácie Eric Johnston vydal správu, v ktorem okrem iného stálo, že asociácia „nebude vedome zamestnávať komunistov alebo členov akejkoľvek strany alebo skupiny, ktorá podporuje zvrhnutie vlády Spojených štátov.“ Veľa holywoodskych hercov vtedy prišlo o prácu a meno Leny Horne sa na zozname samozrejme objavilo tiež.
V roku 1947 sa Lena Horne vydala za Lennie Haytona, bieleho skladateľa a dirigenta. Kvôli vtedajšej situácii svoje manželstvo zatajovali tri roky. Druhé manželstvo vydržalo Lene o niečo dlhšie – v šesťdesiatych rokoch sa síce s manželom odlúčili, ale nikdy sa nerozviedli. Keď koncom štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov Lena Horne nemohla kvôli čiernym zoznamom nahrávať, ani pracovať vo filme, televízii, alebo divadle, vystupovala prevažne v nóbl nočných kluboch v rôznych mestách Spojených štátov. O pár rokov sa zákazy spojené so zoznamami zmiernili a Lena Horne sa vrátila na filmovú scénu v komédii Meet Me in Las Vegas (1956, r. Roy Rowland). Napriek tomu, že pocítila, čo znamená dostať sa na čiernu listinu, ostala aktívna v hnutí za ľudské práva. Na zhromaždeniach po celej krajine zastupovala Národnú asociáciu pre zmenu pre farebných ľudí a Národnú radu pre čierne ženy. V roku 1963 sa tiež zúčastnila pochodu vo Washingtone.
Začiatok sedemdesiatych rokov bol pre Lenu Horne veľmi ťažký a smutný. V rokoch 1970 a 1971 zomreli jej syn, otec a brat. Lena dlho trúchlila a okrem turné s Tony Bennettom v rokoch 1973-1974 a zopár vystúpení ju vo verejnom živote bolo na niekoľko rokov vidieť oveľa menej ako predtým. V roku 1978 hrala vo svojom poslednom filme The Wiz (r. Sidney Lumet), ktorý bol afro-americkou verziou filmu Čarodejník z ríše Oz. Okrem Leny Horne, ktorá si zahrala dobrú čarodejnicu Gindu, tu hrali napríklad Michael Jackson a Diana Ross.
V roku 1981 sa Lena Horne vrátila na scénu a vyše roka vystupovala na Broadwayi so sólovým prograom Lena Horne: The Lady and Her Music. Potom so show odišla na turné po štátoch aj do zahraničia a dostala niekoľko ocenení: Tony Award, Drama Desk Award, dve Grammy. Jedno z posledných vystúpení mala v roku 1994 v Supper Clube v New Yorku. Koncert bol nahratý a nasledujúci rok vyšla jeho nahrávka ako live album pod názvom An Evening With Lena Horne: Live at the Supper Club (1995). Za tento album získala Lena Horne Grammy za najlepší vokálny jazzový album. Potom sa Lena Horne takmer úplne stiahla z verejného života, tento krát už bez veľkého návratu. Zomrela na zlyhanie srdca 9. mája 2010 v meste New York.
Foto: bmxe.wordpress.com. Zdroj: Wikipedia
-nat-
