Keith Jarrett - CD La Fenice: Sólový koncert klavírneho génia

Keith Jarrett - CD La Fenice: Sólový koncert klavírneho génia
Dávid Oláh
Iba 19. októbra tohto roka bolo oficiálne vydané najnovšie dielo Keitha Jarretta. Dvojalbum "La Fenice" klaviristu, ktorého netreba asi nikomu kto sa zaujíma o jazzovú hudbu zvlášť predstavovať, sa síce nesie v klasickom „Jarrettovskom“ koncepte, ale na druhej strane je zaujímavé prienikom jednotlivých hudobných polôh, ktoré sú pre hudbu tohto umelca typické.
 
Nahrávka je záznamom zo živého koncertu z talianskeho mesta Venice, kde Jarrett v roku 2006 predviedol svoje majstrovstvo sólového vystúpenia. Hudbu možno rozdeliť do dvoch základných skupín – otvorená, voľná improvizácia a interpretácia tradičných ľudových skladieb a jazzových štandardov. Jarrett sa na prvej nahrávke „Part I“ predstavuje ako súčasný klasický avantgardný improvizátor. Po úvodných jedenástich minútach virtuozity, disonantných harmónií, melódií a zložitých rytmoch sa dostáva do polohy baladického jazzového klaviristu. V nasledujúcej „Part II“ sa opäť vracia do free jazzovej polohy, ktorá má však iný groove, feeling, a hlavne kratšiu minutáž. „Part II“ sa nesie vo veľmi peknom groovovom rytme a štýle hry, ktorý osloví nielen jazzového fanúšika, ale kohokoľvek, kto má rád blues a všetky ďalšie žánre, ktoré sa z neho vyvinuli. Jarrett nás hypnotizuje krásnou basovou linkou ľavej ruky, ktorú s jemnými variáciami hrá počas celej skladby. Konverzácia jeho rúk má úžasnú hudobnú logiku, dynamiku a lyriku. Nechýbajú tu rôzne jednoduché pentatonické motívy, bluesové riffy a systém improvizácie call and response.
 
„Part IV“ má tentokrát swingový rytmus. Na striedačku nás tento klavírny mág ponorí do svojich baladických hlbokých harmónií a krásnych melodických nápadov v „Part V“. Pokračuje sa relaxačnou interpretáciou skladby „The Sun Whose Rays“, na ktorú následne v rovnakom koncepte voľne improvizuje. Líder nás počas tohto CD prevádza najrôznejšími hudobnými cestičkami a cestami, ktoré sa navzájom nevyrušujú. Nechýba tu ani tradičná bluesová dvanástka v klasickom štýle boogie-woogie, pri ktorej máte chuť si zatancovať.
 
 
Jarrett opäť predvídateľne vyrovnáva dramaturgiu muzikálovou baladou „My Wild Irish Rose“. Nemožno mu však uprieť jej fenomenálnu interpretáciu. Na rad prichádza mainstream – jazzový štandard „Stella By Starlight“ plný krásnych bopových liniek, citácií, basových liniek a doubletimeov, z ktorých sa mi ježili chlpy na tele. Album sa končí skladbou „Blossom“, ktorá v sebe nesie kombináciu všetkých ostatných prístupov z tohto CD. 
 
Keith Jarrett ani tentokrát nenahral album, ktorý by bol niečím novým, alebo výnimočným. O to mu však ani evidentne nešlo. Je to umelec, ktorý má svoj geniálny štýl a herný prejav naplno rozvinutý od začiatku svojej kariéry. Je teda iba na jeho fanúšikoch a poslucháčoch, aby rozhodli, či ich jeho hudba ešte stále oslovuje.
 
 
Dávid Oláh 

 

 

Ďalšie články

ECM remastruje historické nahrávky
Vychýrené nemecké vydavateľstvo ECM Records sa podujalo na reedíciu svojich siedmich historických...
Jazzman týždňa: Keith Jarrett
Svoju hudobnú kariéru rozbiehal s Art Blakeyom, Charles Lloydom a legendou jazzu Miles Davisom...
Keith Jarrett a Charlie Haden na novom albume ako duo
Vydavateľstvo ECM Records oznámilo príjemnú správu pre všetkých fanúšikov klaviristu Keith Jarretta...
Nový album Keitha Jarretta a jeho tria je vonku
Minulý týždeň privítala svetová jazzová scéna nový prírastok do rodiny. Legendárny americký...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...