Ahmad Jamal hral na klavíri takmer celých svojich 84 rokov. Vo svojich 20-tich rokoch si zmenil meno a prijal islam a v tom veku sa zároveň svojou hrou stal vplyvom pre trubkára Miles Davisa. Ako leader vydal počas svojho života už viac než 50 albumov a počas celého tohto procesu dosiahol niečo, čo sa podarí máloktorému jazzovému hudobníkovi - mainstreamovú popularitu.
Narodený 2. júla 1930 s pôvodným menom Frederick Russell Jones, Ahmad Jamal sa odmieta vyjadrovať o takmer čomkoľvek, čo sa udialo v jeho živote predtým, ako bol "znovuzrodený" a prijal islam a nové meno. Jediné spomienky sú o klavíri, na ktorý začal hrať v 3 rokoch, keď ho strýko vyzval, aby po ňom zopakoval, čo on zahrá - podľa tejto príhody dokázal Jamal presne zopakovať všetko. Keď mal 7 rokov, získal vlastného učiteľa a v 14-tich už bol profesionálnym klaviristom, inšpirujúcim sa hudbou klaviristov Earl Hinesa, Erroll Garnera a Billy Strayhorna.
V 50-tych rokoch Jamal upútal pozornosť producenta John Hammond-a (ten medzi inými objavil aj Benny Goodmana, Count Basieho, Bob Dylana, Arethu Franklin a mnohých iných) a ten mu sprostredkoval nahrávaciu zmluvu. Širokú verejnosť Jamal zhypnotizoval svojim živým albumom Live At Pershing Hotel: But Not For Me v roku 1958 a svojou verziou latino štandardu "Poinciana".
Veľkým fanúšikom jeho hry sa v tejto dobe stal Miles Davis, ktorý Jamala obdivoval nielen ako hráča, ale aj ako teoreticky zmýšľajúceho hudobníka - jeho spôsob improvizácie bol odlišný ako dovtedajšie cesty a tvoril novým druhom virtuozity, pričom veľký dôraz dával na priestor v hraní.
Jamalov repertoár počas jeho kariéry pozostával prevažne zo štandardov - no Jamal preferuje termín "Americká klasická hudba" pred slovom "jazz" a tvrdí, že rovnako ako klasickí hudobníci, aj on hrá hudbu iných skladateľov: "Je nás veľmi málo takých, ktorí nehráme "covers" (prerobené originály). Či už sú to hudobníci pracujúci v Európskej tradícii alebo klasickej hudbe - to všetko sú covers. Aj Horowitz hrá covers. Hrajú Mozarta, Beethovena, nehrajú svoje vlastné kompozície. 90% času hrajú covers a to robíme aj my, s našou American songbook (súhrn amerických populárnych piesní)."
Kritik Gerald Early tvrdí, že "Ahmad bol mnohými ostatnými kritikmi výsmešne označovaný za koktejlového pianistu, kvôli jeho zdržanlivému tichému spôsobu hrania a aj kvôli jeho komerčnej popularite. Pre mnohých jazzových kritikov je totiž mainstreamová popularita automaticky smrťou jazzmana - a Jamal bol veľmi populárny klavirista."
Ahmad Jamalovi jeho invencia umožňuje už viac ako polstoročia neustále kombinovať ten najrôznejší materiál do fascinujúcej hudobnej stavby - vďaka tomu si vyslúžil u niektorých hudobníkov pomenovanie "klavírny architekt tej najvyššej úrovne". Je považovaný za jedného z doteraz najinvenčnejších klaviristov a má svoje špecifické miesto v histórii aj súčasnosti jazzu.
Autor: Martin Uherek
