Začnem od podlahy, bez bežných floskúl, na tie bude priestor neskôr. Hneď v úvode musím vzdať poklonu zvukovým inžinierom nahrávky, pretože takýto zvuk tria mám rád. Keď klavír s bicími bezvýhradne plnia stredné a vrchné pásmo a v správnych dávkach zatlačí na váš hrudný kôš hmota zvuku vytvorená basovým substrátom. Priezračné, kontúrne a hmatateľne prítomné, takto by som zhrnul vlastnosti tej hudobnej almázie, ktorá vás opojí už od prvých taktov. Isteže, tie pramene škandinávskeho jazzu sú základom dobrého receptu albumu Here / There, ale nalejme si čistého vína, nie každý počin zo severu sa dokáže emancipovať na scéne s takou honosnou tradíciou.
Spolu so spoluhráčmi Mikaelom Saastamoinenom na kontrabase a Roope Kantonenom na bicích nástrojoch sa klavirista a frontman Teemu Kekkonen dokázal po svojich štúdiách na konzervatóriu v Amsterdame pomerne suverénne zorientovať. Kde je tá hranica medzi triviálnou melodikou, prvoplánovými harmóniami, predvídavými dekonštrukciami nosných motívov a medzi uhrančivou atmosférou, vzrušujúcimi súhrami a odvážnymi narúšaniami plynutia hudby? Čím je tá hranica subtílnejšia, o to lepšie. Pohybovať sa na hrane vysokého umenia, bez toho aby sa skĺzlo do poplatnej ľúbivosti je ťažké, ale veľmi vzácne. Táto hudba má totiž aj vo svojom žánrovo náročnom charaktere schopnosť pritiahnuť aj niekoho jazzu menej zasväteného. Škandinávsky jazz, teda jeho kvalitné verzie, túto disciplínu lavírovania medzi vysokým a nízkym zvládajú bravúrne.
Teemu Kekkonenovi sa v jeho tridsiatke podarilo, okrem štúdia na prestížnych hudobných inštitúciách, skomponovania hudby k filmu a bokovky v podobe rockovej kapely Gentle Savage, zhotoviť lahodný hudobný nápoj. Neviem, čo je fínskym elixírom šťastia, ale takáto hudba to pokojne môže byť. Na otázku z názvu recenzie, akého fínskeho jazzového hudobníka poznáte, preto po pár rokoch podobných počinov spočinie Teemu Kekkonnen vedľa hádam toho najslávnejšieho Iira Rantalu, a to zaslúžene, teda za predpokladu, že ho rock alebo filmová hudba nezlákajú viac. Milovníkom jazzu zostáva dúfať, že nie, a že sa ešte dočkáme podobných lahôdok z krajiny tisícich jazier.
Teemu Kekkonen: Piano
Mikael Saastamoinen: Bass
Roope Kantonen: Drums
Autor: Miroslav Haľák
