Modré nebo Funny Fellows

Hudobná formácia Funny Fellows sa v hudobnom priestore vyskytuje už od roku 1993. Svoj prvý koncert odohrala v marci 1994 a o niekoľko mesiacov oslávi tri desaťročia svojej činnosti. Počas tých rokov sa všeličo zmenilo i nezmenilo: konštantnou ostáva chuť zabávať inteligentnou hudbou a autorskými textami s ideovým presahom, reflektujúcim aktuálny stav spoločnosti a kultúry. Práve o tomto je najnovší album zokupenia veselých chlapíkov, ktorý nesie názov „My Blue Heaven“ a popri základnej zostave predstavuje napríklad vynikajúceho herca a speváka Csongora Kassaia.

Tradičný jazz má ako základný stavebný materiál naozaj široké použitie. Jeho aktuálnosť si uvedomuje napríklad spomínaná pätica hudobníkov a jeden špeciálny hosť, herec, spevák a šoumen Csongor Kassai. Ten s formáciou Funny Fellows účinkuje na koncertoch a tiež sa zhostil úlohy špeciálneho hosťa najnovšieho albumu „My Blue Heaven“. Každý má svoje vysnívané „modré nebo“ – pre niekoho je ním hudba alebo hudobný nástroj, prípadne práca či záľuba. Niečo, čo nás napĺňa radosťou a pocitom hodnoty. „My Blue Heaven“ je zavŕšením dvojročnej práce na textoch a aranžmánoch predovšetkým lídra zoskupenia Romana Fédera, ktoré boli overované na koncertných pódiách na Slovensku i v zahraničí.

Klarinetista a tenorsaxofonista Michal Balla prispel aj spevom, čerstvý absolvent akordeónovej hry na VŠMU Jozef Piták priniesol svieži vánok do zaužívaných postupov. Daniel Valášek na suzafóne ozdobil titulnú skladbu albumu melodickou linkou (čo nie je bežnou vecou) a podčiarkol dôležitosť aj sprievodných nástrojov. Rytmus je základom každého hudobného diela a tu ho so železnou presnosťou v symbióze s citom pre frázovanie a pointu vo swingovom akcente naplnil bubeník Milan Ruček. Kornetista, altofonista i spevák Roman Féder uzatvára päticu sólistov, ktorí súzvučia a swingujú, no najmä sa výborne zabávajú a radujú z pozitívnej a veselej hudby. Funny Fellows prinášajú radosť a povzbudenie. A posolstvo ich nového albumu znie: „Úsmev nech je vašim modrým nebom!“

Autor: Peter Motyčka