Nepoznaný Wayne Shorter (1933–2023)

Nepoznaný Wayne Shorter (1933–2023)
Peter Motyčka

Väčšina jazzových hudobníkov a fanúšikov vnímala posledné desaťročia trojicu žijúcich legiend tenorového saxofónu: najstarším je deväťdesiatštyriročný (!) a dodnes aktívny (!) Benny Golson (ročník 1929), druhé miesto patrí o poldruha roka mladšiemu Sonnymu Rollinsovi (1930), ktorý však kvôli zdravotným problémom zanechal svoj nástroj už pred desaťročím a „benjamínom“ tenorového triumvirátu bol Wayne Shorter (1933–2023), ktorý nás dnes opustil vo veku 89 rokov.

 

Rodák z Newarku v štáte New Jersey patril nielen k najlepším inštrumentalistom svojej generácie, ale tiež k najvýraznejším skladateľom jazzovej histórie. Začínal po boku Horace Silvera a Maynarda Fergusona, no výraznejšie ho ovplyvnil angažmán v The Jazz Messengers kapelníka Arta Blakeyho v rokoch 1959–1964. V polovici 60. rokov ho vzal pod krídla trubkár a kapelník Miles Davis, ktorý mal vždy fantastický cit pre výrazne osobnosti. Práve nové Davisovo kvinteto so Shorterom, klaviristom Herbiem Hancockom, kontrabasistom Ronom Carterom a bubeníkom Tonym Williamsom diametrálne zmenilo nielen zvukovosť akustických zoskupení, ale aj paradigmu jazzových formácií experimentujúcich s formou či štruktúrou skladieb. Tenorsaxofonista Shorter vynikal nielen ako improvizátor s citom pre melódiu, ale tiež ako nápaditý skladateľ, čoho dôkazom ostávajú štandardy ako Footprints, E.S.P. či Nefertiti.

 

 

Na prelomových Davisových albumoch „In a Silent Way“ a „Bitches Brew“ častejšie siahal po sopránovom saxofóne a 70. roky si užíval slávu v autorských projektoch. Spolu s Joe Zawinulom (a v prvých rokoch tiež s českým kontrabasistom Miroslavom Vitoušom) prevádzkovali úspešnú jazzrockovú formáciu Weather Report (1971–1986). Popritom spolupracoval na množstve inožánrových projektov (napríklad s excelentnou kanadskou pesničkárkou Joni Mitchell či s rockovými kapelami Steely Dan a Santana). Najväčšmi však prekvapil v novom miléniu sformovaním akustického kvarteta zloženého z generačne mladších kolegov – klaviristu Danila Pereza, kontrabasistu Johna Patitucciho a bubeníka Briana Bladea. Ako Wayne Shorter Quartet vydali štvoricu koncertných albumov („Footprints Live!“, 2002, „Beyond the Sound Barrier“, 2005, „Without a Net“, 2013 a „Emanon“, 2018) a jediný štúdiový projekt „Alegría“ (2003), za ktoré zozbierali sériu ocenení Grammy.

 

 

V roku 2009 sa Shorterovo superkvarteto predstavilo aj v bratislavskej Inchebe. Objavná koncepcia, ktorou kapelník počas koncertu prekvapoval, priniesla osemdesiaminútový hudobný tok plynúci takmer bez prerušenia. Pozvoľný „rozbeh“ kvarteta a nebadané „nadhadzovanie“ tém medzi hudobnými partnermi prebiehalo v rovine neustáleho napätia vrcholiaceho extázami aj napriek tomu, že k „spracovaniu“ tém alebo ich názvukov v rámci tradičných sól prakticky nedochádzalo. Rovnako nebolo možné označiť sólistu a jeho sprievodnú kapelu, pretože Shorterov saxofón popieral rolu vedúceho hlasu a rámec improvizačne otvorenej hry poskytoval priestor všetkým. „Wayne Shorter patrí spolu so Sonnym Rollinsom k posledným žijúcim gigantom ’starej saxofónovej školy‛ a je obdivuhodné, že vo svojom veku je schopný držať krok s dobou, dokonca elegantne posúvať žánrové hranice“, povedal mi po bratislavskom koncerte saxofonista Erik Rothenstein. „Jeho kvarteto pre mňa zosobňuje pojem ’contemporary music‛: dômyselne prepracovaný koncept prepájajúci vopred stanovené rytmicko-harmonické modely a bitonálne pasáže pôsobiace ’free‛ dojmom s improvizovanou hudbou. Bratislavský koncert ma fascinoval, avšak mnohí návštevníci ktorí čakali mainstreamové ’štyri‛ odchádzali sklamaní.

 

 

Posledný zo štýlotvorných inovátorov, ktorý v posledných rokoch zotieral hranice medzi jednotlivými žánrami akustickej hudby, nás žiaľ dnes opustil. „Akékoľvek slovné popisovanie a analyzovanie tejto hudby sa nedotýka podstaty,“ hovorí o Shorterovej hudbe bubeník Juraj Šušaník. „Je to niečo ako teológia versus vzťah s Bohom; teológia, akokoľvek fundovaná a poctivá nedokáže povedať o Bohu nič, pokiaľ s ním neprežívaš osobný vzťah. Tejto dobrodružnej, ľudskej a pritom spirituálnej hudbe je potrebné otvoriť sa celou svojou bytosťou – telom/dušou/duchom – a nechať sa viesť k Nepoznanému.“

 

Autor: Peter Motyčka

 

 

 

Ďalšie články

Wayne Shorter a Herbie Hancock napísali otvorený list budúcej generácii umelcov!
Toto tu ešte nebolo! Dvaja legendárni jazzoví hudobníci sa spojili a rozhodli sa napísať spoločný...
Top 15: Pätnásť najvýznamnejších albumov, ktoré charakterizujú vývoj vydavateľstva Blue Note
Pri príležitosti 80. výročia od založenia vydavateľstva a nahrávacej spoločnosti Blue Note Records...
Ceny GRAMMY majú svojich víťazov, už po 56. krát
Ako už býva zvykom, koniec januára zavial do losangeleskej arény Staples Center hudobné hviezdy z...
Ďalšie ocenenie medzi jazzmanmi: Saxofonista Wayne Shorter získal Guggenheim Fellowship
Saxofonista Wayne Shorter sa stal čerstvým držiteľom prestížneho ocenenia od združenia Guggenheim...
Cenu ESPRIT si prevzal gitarista David Kollar
Slovenské oslavy Medzinárodného dňa jazzu pod záštitou UNESCO sa už tradične nesú v znamení...
Tip na víkend: PET JAZZ bude oslavovať
V Dome kultúry Zrkadlový háj v bratislavskej Petržalke sa bude cez víkend oslavovať. Len dvojica...
Májové odlety jazzových velikánov – RIP Ptaszyn / RIP Sanborn
V priebehu jedného májového týždňa nastúpila do nebeského bigbandu dvojica vynikajúcich a...
Čo všetko sa urodilo na domácej scéne world music?
Odpovede na túto otázku snáď zaznejú budúci piatok 24. mája v bratislavskom Kácečku, kde prebehne...