Nie každá vlna je dôsledkom zemetrasenia - Ross McHenry: Waves

Ross McHenry je austrálsky hráč na kontrabase a basgitare, invenčný skladateľ a hĺbavý komunikátor jazzovej estetiky. Jeho piaty sólový počin pod názvom „Waves“ má byť podľa tlačovej správy cestou spomienkami a históriou, a zároveň obrazom osobných existenciálnych otrasov. Keďže podobne metaforické výroky o hudbe sú mi blízke a rád hľadám vysvetlenia pocitov zažívaných pri počúvaní v zásobách literárnych a filozofických sfér, dovolím si niektoré tieto tvrdenia podrobiť dialogickej konfrontácii s vlastnými postrehmi.

Na zachytenie ťaživej atmosféry po lesných požiaroch v Austrálii v roku 2019 si Ross McHenry prizval vskutku vyberanú spoločnosť spolupracovníkov. Popri krajanovi Matthewovi Sheensovi na klavíri ho sprevádza americké kvarteto výnimočných hudobníkov: na trúbke Adam O´Farrill, na tenorsaxofóne Donny McCaslin, na gitare Ben Monder a na bicích nástrojoch Eric Harland. Pre tých, ktorí sú fanúšikmi Davida Bowieho, budú mená Monder a McCaslin známe, keďže obaja spolupracovali na oceňovanom albume "Blackstar" tohto smerodajného umelca. Na druhej strane Eric Harland je stálicou medzinárodnej jazzovej scény najneskôr od jeho účinkovania v SF JAZZ Collective. Album "Waves" (Earshift Music 2024) je skôr melancholický, mierne ťaživý, citlivý, vrcholiaci v niektorých improvizačných pasážach do eruptívnych disonancií. Jeho štruktúra ale nie definovaná nespútanosťou formy, naopak, ide o premyslený kompozičný celok, v ktorom má každá nota svoje nenahraditeľné miesto a improvizačné časti skôr rezultujú z programu danej dramaturgie, než aby boli určujúcimi dispozíciami skladieb.

Album som precíznejšie počúval počas prvej studenej nedele tohtoročnej jesene spolu aj s mojimi deťmi počas toho, ako sa pripravoval obed. Samotná nálada takéhoto momentu by moje deti viedla skôr k želaniu po zmene hudobnej kulisy, ak by teda platilo, že spomenutá melanchólia neprimerane prispieva k letargii dňa. Dcérke ani synovi však hudba neprekážala, dokázali ju vnímať a zároveň sa venovať svojim aktivitám. "Waves" vo svojom celku síce rieši problémové témy, robí to ale spôsobom, ktorý je skôr animujúci než bezvýchodiskový. Seizmickosť intímnych strastí sa neprejavuje turbulenciami emócií, ale rytmickým vlnobitím. Ide o vlny upokojujúco peniace na kameňoch zálivu, o také, ktoré radi pozorujeme na divokých morských pobrežiach. Je pre mňa neustále fascinujúce, ako môže hudba vizualizovať tak konkrétne obrazy vnútorného sveta, ako môže sled tónov a skladanie harmonických a disonantných celkov viesť k tak konkrétnym zhmotneniam našich predstáv, pocitov a túžob. McHenryho "Waves" preto odporúčam k chvíľam, kedy máte chuť premýšľať pokojne nad vážnymi témami. Táto hudba vo vás síce mnohé umocní, nenechá vás ale podľahnúť smútku, skôr ho konštruktívne transformuje do vĺn ďalších príležitostí.

Autor: Miroslav Haľák