Nový album Omara Sosu – Smooth, Afro aj Cubano

Nový album Omara Sosu – Smooth, Afro aj Cubano
Miroslav Bachura

Klavirista a spevák Omar Sosa prešiel od svojej emigrácie z rodnej Kuby do Spojených štátov v roku 1993 dlhú hudobnú cestu. Jeho tvorba stojaca na afrokaribských základoch rozvinutých do smooth jazzu, hip-hopu a world music z neho počas rokov spravila jednu z vedúcich osobností spomedzi latinských jazzmanov, pričom mu okrem iného vyniesla i sedem nominácií na Grammy. Posledným príspevkom do jeho bohatej diskografie je album Ilé, ktorý Sosa nahral so svojim Quarteto AfroCubano.

 

Slovo Ilé znamená v kubánskej tradícii ovplyvnenej západoafrickými otrokmi ´domov´a tiež ´Zem´. Je teda jasné, že Omar Sosa sa na novom albume ešte silnejšie obracia ku svojim hudobným koreňom. Na tejto úlohe ho sprevádza stála trojica muzikantov v obsadení Ernesto Simpson (bicie), Leandro Saint-Hill (alt sax, klarinet) a Childo Tomas (basa), svoj diel vo zvuku však zohráva i viacero zaujímavých hostí, spomedzi nich vyčnievajú skvelý spevák, rapper a recitátor Kokayi, čistokrvný latino perkusionista Pedro Martinez či americký gitarista Marvin Sewell.

 

Ilé je vyše hodinový afrolatinský easy listening nesúci sa v stredných a baladických tempách a v smooth-jazzovej nálade. Sám Sosa sa na albume často sťahuje do pozície rytmického hráča, dôraz je kladený skôr na hudobný kolektív, silnú melodiku a jasne deklamované kubánske vplyvy. Medzi najlepšie momenty ja osobne radím tie, v ktorých kapela dáva priestor vynikajúcemu Kokayimu, jeho afro spievanie a rap robí z albumu ono ´back to the roots´, ako sa zvykne hovoriť. Ilé má veľa silných momentov – meditatívne otvorenie a uzavretie albumu, púštnym bluesom strihnutá ´Old Afro a Baba´ či séria štyroch interlúdií ´Momento´, v ktorých Sosa a saxofonista Saint-Hill improvizujú nad samplami z nahrávok kubánskeho folklóru. A hoci v niektorých inštrumentálnych skladbách najmä v druhej polovici albumu sa miestami vytráca latinská iskra a prejav kapely znie trocha výťahovo, výsledný dojem je veľmi príjemný.

 

Sosa a jeho Quarteto AfroCubano odviedli kus práce, ktorá má potenciál osloviť i nedžezového poslucháča. Jazzový chill-out s decentnými vplyvmi world-music je vždy veľmi vítaný hudobný produkt a inak to nie je ani v prípade albumu Ilé.

 

 

Miro Bachura

 

 

 

 

Ďalšie články

Recenzia CD: Ľuboš Šrámek/Nikolaj Nikitin - Altar
Zainteresovanému poslucháčovi domácej jazzovej scény mená Nikolaj Nikitin a Ľuboš Šrámek netreba...
Japonská legenda free jazzového klavíra navštívi Slovensko
Bratislava a Košice zažijú vo februári vystúpenie jedinečného japonského klaviristu menom...
Jazzman týždňa: Duke Ellington
Americký skladateľ, dirigent a klavírista Duke Ellington patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti jazzu...
Miloš Biháry Trio v štúdiu Slovenského rozhlasu
Druhé kolo súťaže Jazz START UP posunulo do finále trnavsko-senickú formáciu Miloš Biháry Trio,...
Vyhrajte pozoruhodný sólový album „Attempts“ gitaristu Szymona Miku
Mimoriadne talentovaného poľského gitaristu Szymona Miku sme už na stránkach jazz.sk predstavovali...
Jihočeský Jazzový Festival vrcholí
Hoci sa Jihočeský Jazzový Festival v Českých Budějoviciach začal už v pondelok, práve počas...
Letné čítanie: JACO – Výnimočný a tragický príbeh Jaca Pastoriusa
Počas dovolenkových mesiacoch väčšinou siahnu po knihe aj tí, čo k nej majú počas pracovného režimu...
Koľko meria jazz? Napríklad aj 600 metrov...
Už dnes začína v uliciach bratislavského Starého Mesta festival 600 metrov jazzu a bude pokračovať...