„Modern vintage“ je veľmi módnym slovným spojením. V podstate ide o aktualizáciu zašlého, či už ide o hudbu, alebo dizajn. Neprepadajme ale módam a pozrime sa na svet umenia bez nutnosti onálepkovať ho trendovými slovnými hračkami. V tlačových správach o sólovom debute dánskeho saxofonistu Jeppeho Zacha, sa s podobnými popismi stretávame. Dočítame sa v nich napríklad „modern jazz in the old fashioned way“. Nekritické preberanie takýchto výrokov skrýva nástrahy dezinterpretácie umeleckého diela, preto sa skúsme započúvať do hudby tohto vplyvného jazzmana dánskej scény a zamyslieť sa nad tým, čo v nej je „moderné“ a čo „staré“.
Moderné ani staré našťastie netlmočia kvality tejto hudby. Rešpekt k tradíciám otcov a matiek zakladateliek žánru je tu však zrejmý. Uši nám od prvých taktov oblaží bebop, swing, hard bop aj cool jazz, afro-cuban aj latin, ale nie je to hudba 50. ani 60. rokov. Je preto tento album nie moderný, alebo dokonca anachronický? Mohol by podobný album vzniknúť pred 20 rokmi? Asi áno, ale o to nejde. Ak hudbe Jeppe Zacha nevtlačíme pečať konkrétneho epigónstva, neznamená to, že jeho hudba nie je aktuálna. Som toho názoru, že s nástupom moderny (a to je podľa niektorých teoretikov, napríklad Umberta Eca, už od 19. storočia) sa nachádzame v jednom kultúrnom období, na ktoré sa bude z odstupom času nazerať ako na epochu pluralizmu s variabilným menovateľom a s predprogramovaným experimentom.
Sled rôznych subžánrov, aký našim ušiam defiluje Jeppe Zacho so svojimi spoluhráčmi (trubkár Jonas Due, klavirista Thomas Bornø, kontrabasista Anders Fjeldsted, bubeník Henrik Holst Hansen a perkusionista Eliel Lazo) nie je nejakým kusom matérie po čase exspirácie, vyleštenej tak, aby zakamuflovala svoju ne-súčasnosť, ale ide o majstrovskú látku utkanú z exkluzívnych zvukových nití. Jeppe defiluje svoju hudbu nenútene, dizajnuje ju s úctou k tradícii, ale bez pátosu súčasných manier. Priznávam sa, že dramaturgia vydavateľstva April Records ma neprestáva fascinovať. Je obdivuhodné, ako sa tejto dánskej jazzovej klike darí sprostredkovať vždy svieže a neopočúvané, ale zároveň pevne vo vhodných trendoch ukotvené produkcie. Jeppe Zacho sa na svojej prvotine prezentuje viac než dôstojne. Podmienil ma k uvažovaniu a polemizovaniu nad významom starších vplyvov v modernej forme a dospieť k dôležitému záveru: nejde o to, aký inovatívny je výsledný produkt, ale aký má energetický náboj, akú atmosféru bude schopný tlmočiť svojim poslucháčom v inom časovom horizonte než v tom, ktorý označujeme pojmami „tu“ a „teraz“. Je skvelé ako nerušene plynie jeho hudba, aká je spontánna a zároveň jasne uchopiteľná, aká je informatívna a zároveň formálne priezračná.
Autor: Miroslav Haľák
