Carlos Wesley “Don” Byas sa narodil 21. októbra 1912 v Muskogee, Oklahoma. Ako dieťa z muzikantskej rodiny už v mladom veku začal hrať na husliach, klarinete a následne alt saxofóne, podľa vzoru svojho prvého idolu - multiinštrumentalistu Benny Cartera.
Na tenor prešiel ako 20-ročný, keď odišiel na West Coast (západné pobrežie) a v 1937 sa presídlil do New Yorku, kde sa v priebehu pár rokov stal jedným z najvýznamnejších tenor saxofonistov.
Sonny Stitt sa vyjdaril o pozícii Byasa medzi ostatnými saxofonistami nasledovne: “Pre rokmi bola tá hra skutočne nebezpečná, išlo doslova o krk. Viete si predstaviť Lester Younga, Coleman Hawkinsa, Chu Berryho, Don Byasa a Ben Webstera na jednej a tej istej malej jam session? A hádajte, kto súboj vyhral? Lebo to to skutočne bol saxofónový súboj. Don Byas odkráčal so všetkým.”
Byas bol hlboko zakorenený vo swingu, no jeho cit pre nové štýly ho v roku 1941 priviedol do Minton’s Playhouse, kde spolu s ostatnými hudobníkmi (gitarista Charlie Christian, klavirista Thelonious Monk, bubeník Kenny Clarke a iní) spoločne na jam sessions prispeli ku zrodu bebop-u. Sám “kráľ bebopu” Charlie Parker spomínal, že Byas “hral všetko, čo bolo treba zahrať”.
Živá nahrávka z jednej jam session v Minton’s v 1941:
(obsadenie Gillespie - tpt, Byas - ts, Kenny Kersey - p, Nick Fenton - b, Kenny Clarke - ds)
V tom istom roku dostal Byas významnú ponuku - prebrať miesto tenor saxofonistu u Counta Basieho po Lesterovi Youngovi. U Basieho Don zostal až do novembra 1943, kedy sa rozhodol ďalej pokračovať v menšom zoskupení a ako hosťujúci sólista.
Vo februári 1944 sa zúčastnil ako člen kapely Colemana Hawkinsa na nahrávaní 6 skladieb, ktoré sú považované za prvé bebopové nahrávky - Woody ‘N You, Yesterdays atď. Jeho spolupráca s Hawkinsom pokračovala, keď sa v máji 1944 stal na krátku dobu súčasťou Hawkinsovho zoskupenia “Sax Ensemble”. Don taktiež spolupracoval s jednou z hlavných osobností bebop-u, Dizzym Gillespiem, s ktorým v januári 1945 nahrali skladby Be-Bop, Good Bait a Salt Peanuts.
Byasova popularita rástla, jeho hit “Laura” z rovnomenného filmu dosahoval prvé miesta v rebríčkoch, a v roku 1946 dostal pozvanie ako sólista Don Redman Orchestra na turné po Európe. Saxofonista ponuku prijal a tak sa dostal do Dánska, Belgicka, Švajčiarska a Nemecka. Po tomto zážitku sa Don, ako niektorí ďalší členovia orchestra “zabudol” vrátiť späť cez Atlantik.
Po pár vystúpeniach v Belgicku a Španielsku sa nakoniec saxofonista natrvalo usadil v Paríži. Okamžite dostal nesmierne množstvo ponúk na nahrávanie. Počas nasledujúcich rokov Byas aktívne vystupoval a nahrával po celej západnej Európe, až kým sa v roku 1961 nepresťahoval do Holandska, kde sa oženil. Naďalej však pokračoval v cestovaní a hraní, častokrát s navštevujúcimi americkými muzikantami. Art Blakey, Duke Ellington, Dizzy Gillespie, Bud Powell a Ben Webster boli jedni z mnohých, ktorí pri ich Európskych turné spolupracovali s Don Byasom ako hosťujúcim sólistom.
Don sa do USA vrátil už iba jediný krát, v roku 1970, ako sólista na Newport Jazz Festival. O dva roky na to, 24. augusta 1972, ako 50 ročný umrel na následky rakoviny pľúc.
Don Byas sám o sebe vždy hovoril, že jeho najväčším vplyvom bol klavírista Art Tatum: “Nemám žiadný vlastný štýl, ja jednoducho fúkam ako Art".
Kto vie, ako by sa vyvíjala jazzová scéna po roku 1946, keby Don ostal v USA a neusadil sa v Európe. Jedno je isté - Don Byas bol veľmi podceňovaným velikánom, ktorý sa napriek svojmu krátkemu pôsobeniu na americkej jazzovej scéne jednoznačne zaradil medzi legendy jazzového saxofónu.
Martin Uherek
www.martinuherek.com
