Rasizmus v jazzovej histórii: Keď bol Nat King Cole napadnutý zúrivým davom

Rasizmus v jazzovej histórii: Keď bol Nat King Cole napadnutý zúrivým davom

12. apríla 1956 zrušil Nat "King” Cole všetky tri svoje vystúpenia, ktoré sa mali odohrať na juhu Spojených štátov, v meste Birmingham v štáte Alabama a narýchlo odcestoval do ďalekého Chicaga. Jeho dôvody boli pochopiteľné  - večer predtým bol totiž napadnutý priamo na pódiu skupinou belochov, zatiaľ čo spieval s kapelou Teda Heatha. Počas roztržky utŕžil ľahšie zranenia chrbtice a značnú psychickú ujmu, čo ale v tomto období vyhroteného rasizmu nebolo žiaľ ničím tak výnimočným...

 

Hneď na druhý deň po roztržke, počas ktorej černošský spevák a klavirista Nat King Cole priamo na pódiu utŕžil zranenia chrbtice od skupiny rozhnevaných belochov, boli daní útočníci obžalovaní za útok s úmyslom usmrtenia. O niečo neskôr postupne polícia odhalila o niečo viac ako 100 jednotlivcov, ktorí sa plánovali zúčastniť útoku a zlynčovať tak speváka a prípadných odporcov z Heathovej kapely. Celý útok bol naplánovaný už 4 dni pred jeho odohratím a na mieste sa malo zjaviť zhruba 150 belošských mužov z Birminghamu a jeho okolia, no na Coleove štastie sa väčšina z nich na poslednú chvíľu rozhodla neobjaviť.

 

Nat King Cole podľa dobových novín vystupoval v ten večer pred belošským publikom a už dlhšiu dobu sa vedelo o jeho účasti na boji za zrovnoprávnenie černochov. Jeden zo zatknutých útočníkov bol členom miestnej skupiny White Citizens' Council (koncil bielych občanov, prekl.) a v jeho aute sa našlo viacero pušiek, obuškov a mosadzných boxerov. Spomínaný koncil si zobral za úlohu zbaviť Alabamu hudby v štýle “rock and roll”, ktorú považujú za nemorálnu a chce dezintegrovať mladých ľudí, aby sa vyjadrili v prospech zrovnoprávnenia rás na juhu USA. Cole práve spieval na pódiu, keď sa skupinka mužov rozbehla k nemu, zhodili ho na zem a začali na neho útočiť. Členovia polície, ktorá bola na mieste, bežala ku agresorom a troch z nich sa im podarilo na mieste spacifikovať a zatknúť. Druhá trojica bola zatknutá krátko na to.

 

Aj takéto situácie zažívali jazzoví hudobníci na svojich cestách a vystúpeniach. Boj o zrovnoprávnenie černochov a belochov vyvrcholil až koncom 60. rokov, kedy sa krátko po zavraždení Martina Luthera Kinga po celom USA rozmohli rasové nepokoje a demonštrácie a krátko na to schválil senát zákon "Civil Rights Act of 1968", ktorý sa v súčasnosti považuje za kľúčový dokument v černošskom a belošskom zrovnoprávnení.

 

Zdroj: The Guardian

Autor: Martin Uherek

Foto: Bettmann/Bettmann Archive

 

 

Ďalšie články

Jazzman týždňa: Gregory Porter
Kariéra tohto talentovaného, nádejného hráča amerického futbalu sa začala rozbiehať veľmi sľubne...
Jazzman týždňa: Nat „King“ Cole
  Nat „King“ Cole je americký jazzový klavírista a spevák s barytónovým hlasom. V...
Šťastné a jazzové!
Neviem ako vy, ale v poslednom období mám nakupovanie vianočných darčekov akosi radšej. Nech som...
Nový album: Cesta do detstva Aarona Nevillea
 Aaron Neville, soulová legenda z New Orleans a gitarista Keith Richards z ...
“Women in Jazz“ predstavuje: gitaristka Emily Remler
Vynikajúca, no zabudnutá jazzová gitaristka Emily Remler bola aktívnou na hudobnej scéne najmä v...
Je jazz historicky predurčený na protest? Klavirista Jon Batiste ho berie do ulíc.
Jon Batiste, jazzový klavirista a kapelník známej "Late Show With Stephen Colbert", strávil...
Nový názov i obsadenie: Pressburg Saxophone Quartet sa predstaví poslucháčom už tento štvrtok v Petržalke
Pressburg Saxophone Quartet je nový názov pre saxofónové kvarteto, ktoré v roku 2014 založil...
Jazzmani Nikitin a Šrámek odohrajú koncerty na východe Slovenska i v Maďarsku
Poslednú štúdiovú novinku Altar Double Quintet predstavia v šiestich mestách Slovenska a Maďarska...