12. apríla 1956 zrušil Nat "King” Cole všetky tri svoje vystúpenia, ktoré sa mali odohrať na juhu Spojených štátov, v meste Birmingham v štáte Alabama a narýchlo odcestoval do ďalekého Chicaga. Jeho dôvody boli pochopiteľné - večer predtým bol totiž napadnutý priamo na pódiu skupinou belochov, zatiaľ čo spieval s kapelou Teda Heatha. Počas roztržky utŕžil ľahšie zranenia chrbtice a značnú psychickú ujmu, čo ale v tomto období vyhroteného rasizmu nebolo žiaľ ničím tak výnimočným...
Hneď na druhý deň po roztržke, počas ktorej černošský spevák a klavirista Nat King Cole priamo na pódiu utŕžil zranenia chrbtice od skupiny rozhnevaných belochov, boli daní útočníci obžalovaní za útok s úmyslom usmrtenia. O niečo neskôr postupne polícia odhalila o niečo viac ako 100 jednotlivcov, ktorí sa plánovali zúčastniť útoku a zlynčovať tak speváka a prípadných odporcov z Heathovej kapely. Celý útok bol naplánovaný už 4 dni pred jeho odohratím a na mieste sa malo zjaviť zhruba 150 belošských mužov z Birminghamu a jeho okolia, no na Coleove štastie sa väčšina z nich na poslednú chvíľu rozhodla neobjaviť.
Nat King Cole podľa dobových novín vystupoval v ten večer pred belošským publikom a už dlhšiu dobu sa vedelo o jeho účasti na boji za zrovnoprávnenie černochov. Jeden zo zatknutých útočníkov bol členom miestnej skupiny White Citizens' Council (koncil bielych občanov, prekl.) a v jeho aute sa našlo viacero pušiek, obuškov a mosadzných boxerov. Spomínaný koncil si zobral za úlohu zbaviť Alabamu hudby v štýle “rock and roll”, ktorú považujú za nemorálnu a chce dezintegrovať mladých ľudí, aby sa vyjadrili v prospech zrovnoprávnenia rás na juhu USA. Cole práve spieval na pódiu, keď sa skupinka mužov rozbehla k nemu, zhodili ho na zem a začali na neho útočiť. Členovia polície, ktorá bola na mieste, bežala ku agresorom a troch z nich sa im podarilo na mieste spacifikovať a zatknúť. Druhá trojica bola zatknutá krátko na to.
Aj takéto situácie zažívali jazzoví hudobníci na svojich cestách a vystúpeniach. Boj o zrovnoprávnenie černochov a belochov vyvrcholil až koncom 60. rokov, kedy sa krátko po zavraždení Martina Luthera Kinga po celom USA rozmohli rasové nepokoje a demonštrácie a krátko na to schválil senát zákon "Civil Rights Act of 1968", ktorý sa v súčasnosti považuje za kľúčový dokument v černošskom a belošskom zrovnoprávnení.
Zdroj: The Guardian
Autor: Martin Uherek
Foto: Bettmann/Bettmann Archive
