Recenzia CD: Brad Mehldau trio – Seymour Reads the Constitution!

Recenzia CD: Brad Mehldau trio – Seymour Reads the Constitution!
Dávid Oláh

Klavirista Brad Mehldau je v roku 2018 nesmierne aktívny. Tento geniálny študent Freda Herscha v priebehu jedného roka vydal už druhý album. Po fenomenálnej sólovej pocte Bachovi, pokračuje v zložení tria, v ktorom doteraz nahral najviac albumov. Spoluhráčmi sú jeho dvorní hudobníci – Larry Grenadier na kontrabase a Jeff Ballard na bicích nástrojoch.

 

Trio Brada Mehldaua sa každým ďalším albumom vyvíja a svoju genialitu posúva na vyššiu úroveň, čo potvrdzuje aj tento album. Nechýbajú tu tri Mehldauove autorské kompozície (Seymour reads, Spiral) jedna skladba od Paula McCartneyho a dva jazzové štandardy (Beatrice a Almost Like Being in Love). Hudba je jednoducho úžasná. Ide prevažne o hlboký lyrický prístup, ktorý je založený na moderných kontrapunktoch, popových melódiách, fantastickom rytmickom cítení, frázovaní a štýlovom "feelingu". Trio hrá, myslí a cíti ako jeden organizmus. Človek má pocit akoby hral na všetky tri nástroje jeden človek. 

Títo páni sa posúvajú každým svojim počinom na vyššiu umeleckú úroveň. Vyvážená štýlová rôznorodosť a zaujímavá dramaturgia nie je počuteľná iba na albume, ale aj v každej jednotlivej skladbe. Veľakrát zvykne byť totiž problém nedostatku stromov pre les, alebo naopak - tuto sa to však nestalo. Hudba je majstrovsky nahratá, interpretovaná a koncepčne vystavaná. CD odporúčam každému záujemcovi o súčasný pohľad na akustické jazzové trio.

 

 

Veľmi zaujímavý je príbeh spojený so vznikom albumu, ktorý Mehldau uvádza na svojom webovom portáli: „V roku 2014 som mal sen, v ktorom mi herec Phillip Seymor Hoffman čítal Americkú ústavu. Boli sme spolu v knižnici v niekoho kaštieli. Čítal rozvážnym a dosť melancholickým hlasom, rezignovane a stoicky zároveň. V jeho hlase bola melódia, ktorú som si po prebudení zapísal. Skladbu som nazval "Seymour Reads" (Seymour číta)... To, čo sa stalo neskôr bolo zvláštne a smutné. Ani nie o dva týždňoch neskôr, Phillip Seymour Hoffman zomrel. Bol som šokovaný a smutný ako mnohí ďalší ľudia. Bol som jeho veľkým fanúšikom. Obdivoval som jeho  čestnosť a integritu, ktorá bola príznačná pre jeho vystúpenia. Mal som pocit akoby priniesol skutočnú ľudskosť v postavách, ktoré stvárňoval – bol našim obrazom, mohli sme sa v ňom vidieť a možno odpustiť.“

 

Dávid Oláh

Zdroj: bradmehldau.com

 

 

 

Ďalšie články

Brian Blade: Aj pri odlišných názoroch nás spája ľudskosť
Náš rozhovor s bubeníkom Brianom Bladeom je vyústením dlhoročného záujmu o jeho osobu a ...
BJD 2015: Piatok ponúkol pestrú kombináciu fusion, moderného jazzu a veľkého zvuku
V piatok 23.10. hostila Incheba 41. ročník najznámejšieho slovenského jazzového festivalu...
Report: Wolfgang Muthspiel feat. Brian Blade & Larry Grenadier
  Voľný cyklus koncertov City Sounds priniesol do Bratislavy hviezdny jazzový project Wolfgang...
Gitarový experimentátor Wolfgang Muthspiel s novým albumom
Rakúsky gitarista Wolfgang Muthspiel má za sebou svoj bandleaderský debut pod hlavičkou labelu ECM...
Adam Neely vám poskytne odpoveď na otázku: Aká je vlastne hodnota hudby
Basgitarista, skladateľ a teoretik v jednom Adam Neely na svojom youtube kanáli ponúka...
CD Nature Boy: Jackie McLean má svojou hudbou stále čo povedať
V histórii jazzu existuje nesmierne množstvo albumov, ktorých playlist tvoria predovšetkým balady...
Na hudobnom nebi zhasla ďalšia superhviezda: Aretha Franklin zomiera vo veku 76 rokov
Legendárna kráľovná soulu zomrela 16. augusta vo svojom dome v Detroite na následky rakoviny...
Slovensko–nórska spolupráca na multižánrovej zvukovej ilúzii: Dávid Kollár vydal nový album „Illusion of a Separate World“
Slovenský gitarista a skladateľ Dávid Kollár má za sebou už niekoľko svetových spoluprác medzi...