Recenzia CD: Brad Mehldau trio – Seymour Reads the Constitution!

Recenzia CD: Brad Mehldau trio – Seymour Reads the Constitution!
Dávid Oláh

Klavirista Brad Mehldau je v roku 2018 nesmierne aktívny. Tento geniálny študent Freda Herscha v priebehu jedného roka vydal už druhý album. Po fenomenálnej sólovej pocte Bachovi, pokračuje v zložení tria, v ktorom doteraz nahral najviac albumov. Spoluhráčmi sú jeho dvorní hudobníci – Larry Grenadier na kontrabase a Jeff Ballard na bicích nástrojoch.

 

Trio Brada Mehldaua sa každým ďalším albumom vyvíja a svoju genialitu posúva na vyššiu úroveň, čo potvrdzuje aj tento album. Nechýbajú tu tri Mehldauove autorské kompozície (Seymour reads, Spiral) jedna skladba od Paula McCartneyho a dva jazzové štandardy (Beatrice a Almost Like Being in Love). Hudba je jednoducho úžasná. Ide prevažne o hlboký lyrický prístup, ktorý je založený na moderných kontrapunktoch, popových melódiách, fantastickom rytmickom cítení, frázovaní a štýlovom "feelingu". Trio hrá, myslí a cíti ako jeden organizmus. Človek má pocit akoby hral na všetky tri nástroje jeden človek. 

Títo páni sa posúvajú každým svojim počinom na vyššiu umeleckú úroveň. Vyvážená štýlová rôznorodosť a zaujímavá dramaturgia nie je počuteľná iba na albume, ale aj v každej jednotlivej skladbe. Veľakrát zvykne byť totiž problém nedostatku stromov pre les, alebo naopak - tuto sa to však nestalo. Hudba je majstrovsky nahratá, interpretovaná a koncepčne vystavaná. CD odporúčam každému záujemcovi o súčasný pohľad na akustické jazzové trio.

 

 

Veľmi zaujímavý je príbeh spojený so vznikom albumu, ktorý Mehldau uvádza na svojom webovom portáli: „V roku 2014 som mal sen, v ktorom mi herec Phillip Seymor Hoffman čítal Americkú ústavu. Boli sme spolu v knižnici v niekoho kaštieli. Čítal rozvážnym a dosť melancholickým hlasom, rezignovane a stoicky zároveň. V jeho hlase bola melódia, ktorú som si po prebudení zapísal. Skladbu som nazval "Seymour Reads" (Seymour číta)... To, čo sa stalo neskôr bolo zvláštne a smutné. Ani nie o dva týždňoch neskôr, Phillip Seymour Hoffman zomrel. Bol som šokovaný a smutný ako mnohí ďalší ľudia. Bol som jeho veľkým fanúšikom. Obdivoval som jeho  čestnosť a integritu, ktorá bola príznačná pre jeho vystúpenia. Mal som pocit akoby priniesol skutočnú ľudskosť v postavách, ktoré stvárňoval – bol našim obrazom, mohli sme sa v ňom vidieť a možno odpustiť.“

 

Dávid Oláh

Zdroj: bradmehldau.com

 

 

 

Ďalšie články

Brian Blade: Aj pri odlišných názoroch nás spája ľudskosť
Náš rozhovor s bubeníkom Brianom Bladeom je vyústením dlhoročného záujmu o jeho osobu a ...
BJD 2015: Piatok ponúkol pestrú kombináciu fusion, moderného jazzu a veľkého zvuku
V piatok 23.10. hostila Incheba 41. ročník najznámejšieho slovenského jazzového festivalu...
Report: Wolfgang Muthspiel feat. Brian Blade & Larry Grenadier
  Voľný cyklus koncertov City Sounds priniesol do Bratislavy hviezdny jazzový project Wolfgang...
Gitarový experimentátor Wolfgang Muthspiel s novým albumom
Rakúsky gitarista Wolfgang Muthspiel má za sebou svoj bandleaderský debut pod hlavičkou labelu ECM...
Jaleel Shaw vydáva unikátny projekt. CD Echoes sa skladá iba z jeho sólového saxofónu
Newyorský saxofonista a skladateľ Jaleel Shaw vydáva digitálny album s názvom Echoes. Na nahrávke...
Novú Synagógu v Žiline rozohrá v auguste projekt New Generation. Ponúkne workshopy, koncerty a jam sessions
Do žilinskej Novej Synagógy mieri projekt New Generation, ktorý má za cieľ prepájať mladých...
Altar Quartet odohrá slovenské turné so vzácnymi hosťami
Altar Quartet predstaví na koncertoch okrem starších kompozícii aj materiál z najnovšieho...
City Sounds uvádza: talianska jazzová superstar Stefano Bollani sa vracia na Slovensko
Geniálny hudobník, klavirista a skladateľ Stefano Bollani sa venuje najmä jazzu, v jeho...