Recenzia CD: Gregory Porter – Take Me To The Alley

Recenzia CD: Gregory Porter – Take Me To The Alley
Maros Pavlik

Pred piatimi rokmi takmer neznámy spevák, dnes jedna z najväčších jazzovo-soulových speváckych hviezd. Gregory Porter, ktorého k fenomenálnemu úspechu doviedla cieľavedomosť a drina. Gregory toho v mladosti preskákal dosť - od obsluhy benzínovej pumpy, cez muzikálového speváka, až po držiteľa ocenenia Grammy. Jeho pokoru cítíť z textu každej piesne. Od svojho debutu Water (2011) sa mu podarilo vydať každý rok jeden album. Až po treťom, megaúspešnom, platinovom Liquid Spirite, si Gregory doprial tvorivú pauzu a vyrazil so svojou kapelou na cesty.

Na prvé počutie neponúka Porter svojim fanušikom žiadny chytľavý hit, akým boli v minulosti  napríklad Liquid Spirit, Hey Laura, či 69 What. Akoby si Gregory potreboval trochu oddýchnuť po posledných troch mimoriadne hektických rokoch, ktoré nasledovali po jeho prvej Grammy. Pre svoj najnovší album tak zvolil, celkom logicky, pohodovejšie tempo. Spevák je zároveň aj autorom deviatich skladieb z celkového počtu dvanásť. Spoluautorsky sa podieľal aj na dvoch ďalších skladbách (Holding On, Daydream).

Gregory Porter sa v štúdiu znovu obklopil svojimi dôverne známymi spoluhráčmi. Na klavír hrá Chip Crawford, na kontrabas Aaron James, bicie Emanuel Harrold. Dychovú sekciu tvoria dvaja saxofonisti, známi z Porterových predchádzajúcich albumov - Tivon Pennicott (tenor sax) a Yosuke Sato (alt sax). Dychové trio uzatvára trúbkár Keyon Harrold  (brat bubeníka Emanuela). Novicmi v Porterovej zostave sú speváčka Alicia Olatuja a český hammondista Ondřej Pivec.

Album otvára klavirista Chip Crawford s kontrabasistom Aaronom Jamesom veľmi pôsobivou verziou skladby Holding On, ktorú Porter naspieval už dávnejšie s duom Disclosure. Z pôvodnej verzie toho (našťastie) nezostalo takmer nič. Gregory skladbu prearanžoval pre svoju kapelu a doprial si dostatok priestoru na prezentáciu širokého spektra svojho hlasového fondu. O poznanie svižnejšia Don’t Lose Your Steam je apelom na Porterovho syna. Odkazuje mu, že vždy musí robiť všetko naplno a nikdy sa nemá vzdať bez boja. O skladbe hovorí: „Pieseň je odkazom pre môjho trojročného syna. Pojednáva o posolstve mojej matky, o tom, ako ma ovplyvňovala. Jej odkaz odovzdávam ďalej prostredníctvom textu, svojim správaním a postojmi. Chcem, aby si môj syn z nich tiež niečo osvojil, stotožnil sa s nimi. Nech sa stane čokoľvek, aj keď sa prepadneš na to najhlbšie dno, nikdy nestrať svoju integritu, nezastavuj sa, neprestávaj!“

Dokonale zohranú kapelu dopĺňa na Hammondoch najnovší prírastok Porterovho tímu, mladý český, klávesista Ondřej Pivec, pôsobiaci už niekoľko rokov v jednom z brooklynských kostolov. Pivcove účinkovanie u Portera vzbudilo v českých hudobných médiách pomerne veľký rozruch. Nestáva sa často, že s americkými hviezdami Porterovho kalibru účinkujú českí hudobníci.

V titulnej, baladickej Take Me To The Alley  sa ku Gregorymu v duete pridáva americká speváčka Alicia Olatuja. Speváčka nie je v Amerike neznámou unelkyňou – má už na svojom konte spoluprácu so Chaka Khan, či basistom Christianom McBrideom a ďalšími.

Popri témach lásky sa snažil Porter odjakživa odovzdávať aj hlbšie posolstvá. V súvislosti s novým albumom hovorí: „Fan the Flames, French African Queen, In Heaven, titulná Take Me To The Alley – to sú všetko piesne apelujúce na ľudí na celom svete. Európa v súčasnosti zažíva veľmi ťažké časy. Je to skúška flexibility hraníc . Čo sa s tým dá spraviť? Nehľadiac na to, či som Európan alebo nie, prvé, čo mi napadne ako človeku, je postarať sa o dieťa, keď mu je zima a je hladné. Cítim potrebu poskytúť mu tieto základné potreby.“

Ku zdrojom Porterovej inšpirácie pribudol prednedávnom aj jeho trojročný syn. Inšpiroval ho k zloženiu piesne Day Dream, pojednávajucej o detských snoch a fantáziách. O vzniku skladby mi Gregory prednedávnom, po svojom brnenskom koncerte (JazzFestBrno), povedal: „Obdivujem hravosť svojho syna. Úplne sa uspokojí so svojím snením. Napríklad o cukríkových hradoch. Tiež som taký býval, tak isto môj brat. Môj syn je momentálne stredobodom môjho vesmíru. Plne ho podporujem v tom, aby zostal takým, aký je.“ V skladbe počuť v refréne zaujímavo vrstvené Porterove vokály, experiment, ktorý dosiaľ nepoužil na žiadnej nahrávke.

V baladickej Don’t Be A Fool dopĺňa Ondřej Pivec svojim Hammondom koloryt Porterovej zohratej kapely. Spolu s vokálom Alicie Olatuje tak vznikla jedna z najkrajších piesní albumu.

V posledných dvoch skladbách dostáva konečne širší priestor aj dychová sekcia, ktorá po príliš štedrej dávke Porterových balád, v predposlednej Fan The Flames prebudí poslucháčov zo snenia a roztočí jazzový kolotoč. Ten riadi Gregory Porter, predvádzajúc rozsah svojho hlasového fondu, pričom nechýba ani lahôdka v podobe vokálnej improvizácie.

Bodkou za albumom je parádna jazzová vypaľovačka French African Queen, vzdialene pripomínajuca Porterovu Bling Bling z albumu Be Good.

Ako by najnovší Porterov album obstál v porovnaní s tými predchádajucimi? Ak prvý album, Water, bol Porterovým najjazzovejším, dovolím si skonštatovať, že je Take Me To The Alley ponúka jazzu najmenej. Je pravda, že Gregory Porter sa žánrovo nikdy neradil medzi výhradne jazzových spevákov. To aj napriek skutočnosti, že ho možno nájsť bežne zaškatuľkovaného v kategórii „jazz“, prípadne „soul“. Odklon od jazzu na albume Take Me To The Alley asi trochu sklame očakávania ortodoxnejších jazzových fanúšikov. Čiastočná zmena štýlu však pôjde v ústrety vyznavačom pomalších, baladických skladieb lavírujúcich na rozhraní soulu, R&B a decentného popíku v podaní perfektne zohranej kapely, na čele s jedným z najvýraznejších spevákov súčasnosti.

Základná verzia albumu prináša dvanásť piesní, deluxe verzia obsahuje navyše dve bonusové piesne a pribalený vizuálny disk s niekoľkými živými nahrávkami nahranými v legendárnom štúdiu Capitol v Los Angeles, EPK o novom albume a klip k aktuálnemu singlu Don’t Lose Your Steam. Ci audio bonusy deluxe verzie sú od pôvodnej Porterovej tvorby ešte vzdialenejšie, môžu sa pre strednoprúdovo zamerané publikum stať mostíkom k jeho originálnej, staršej tvorbe.

 

Dátum vydania: 6. máj 2016

Minutáž: 49”12

Label: Universal Music/Blue Note Records

Esprit 2018

Galéria

Gregory
Gregory

 

 

Ďalšie články

Gregory Porter: Duchovnosť mojej hudby vychádza z mojej mladosti
Keď Gregory Porter pred rokom vystupoval na JazzFeste Brno, váhal som, či na koncert toho chlapa v...
BJD 2015: Sobota priniesla majstrov hlbokých tónov, dych amerického bopu a soulové srdce
Druhý večer nášho najznámejšieho jazzového festivalu priniesol vo svojej dramaturgii hneď dve...
Jazzman týždňa: Gregory Porter
Kariéra tohto talentovaného, nádejného hráča amerického futbalu sa začala rozbiehať veľmi sľubne...
Ceny GRAMMY majú svojich víťazov, už po 56. krát
Ako už býva zvykom, koniec januára zavial do losangeleskej arény Staples Center hudobné hviezdy z...
Jazzman týždňa: Tony Grey
“Keď som mal 19 rokov, slúžil som v anglickej armáde a zaúčal som sa ako armádny technik. Mali...
Už o týždeň sa dozvieme meno víťaza hlavnej Ceny odbornej poroty ESPRIT: O víťazovi Ceny verejnosti je rozhodnuté
Meno víťaza hlavnej Ceny odbornej poroty bude prezradené až počas slávnostného večera udeľovania...
James Bond ako jazzový duet: Live album Billa Frisella
Gitarista Bill Frisell exceluje v prostredí komornej hudby. Dokazuje to aj novým prírastkom do...
Blue Note oslavuje 80. výročie: Pripravuje dokumentárny film, novú edíciu vinylov aj množstvo reklamných predmetov
Legendárne jazzové vydavateľstvo Blue Note Records oznámilo svoje veľkolepé plány spojené s...