Svoj príspevok k českej jazzovej alternatíve pridal v novembri brniansky súbor Nocz vedený nórskym trubkárom Didrikom Ingvaldsenom. Free-jazzovo ladený kvartet si na nahrávanie svojho v poradí druhého albumu prizval vyhlásenú speváčku a huslistku Ivu Bittovú. Výsledkom tejto spolupráce je takmer hodina experimentálnej, zvukovo drsnej no zároveň remeselne skvele zvládnutej hudby.
Didrik Ingvaldsen je dlhoročný free-jazzový svetobežník, ktorý po rokoch strávených v Amerike, Tanzánii, Británii či rodnom Nórsku momentálne pôsobí v Brne, meste kde kedy jazz študoval. Tu sa tento virtuózny trubkár a skladateľ s reputáciou experimentátora obklopil skupinou mladých českých hudobníkov Radimom Hanousekom (sop, bar sax), Marianom Friedlom (kontrabas) a Václavom Pálkom (bicie). Po minuloročnom debute sa na novom albume štvorica rozhodla obohatiť o Ivu Bittovú. Jej husle a spev znejú dovedna na deviatich zo štrnástich skladieb. V ostatných piatich kompozíciach si Ingvladsenova kapela bez pocitu ochudobnenia vystačí. Kvartet hutne čerpá z bopu 60-tych rokov dusivou atmosférou, "bublajúcou" rytmikou a skoro až davisovskými líniami trúbky a saxofónu, obvzlášť Ingvaldsen ohuruje svojimi sólovými výbuchmi. Ortodoxnejší jazzoví poslucháči by sa možno pýtali, prečo vlastne kapela volala k spolupráci Bittovú, keď to pánom tak hraje.
Spojenie Bittovej hudobného surealizmu a jazzu už nie je v Čechách ničím prekvapivým, no spolupráca s Ingvaldsenom a spol. prináša predsa len mnoho neobvyklej hudby. Bittovej prejav spájajúci prvky Novej hudby, folklórnej modality a free-jazzu tentokrát nie je úplne v centre diania. Najmä v rytmických bopových pasážach akoby Bittová krúžila okolo nekompromisne zomknutej štvorice a snažila sa preniknúť do jazzovej masy. Ingvaldsen sa však ukázal nielen ako skvelý trubkár ale i ako chytrý skladateľ. V koncepcii albumu sa totiž tieto nabité úseky striedajú s free-jazzovými plochami a zvukovo bohatými kolektívnymi improvizáciami, v ktorých sa Bittová zjavne cíti najsilnejšia. Jej prejav je vďaka tomu s priebehom albumu čoraz flexibilnejší, vypichnem napríklad skvelú zvukovú textúru v takmer-balade ´First Floor´.
Spojenie súboru Nocz a Ivy Bittovej je na prvý pohľad ťažké počúvanie pre vzdelaného jazzového fajnšmekra, no s pozorným počúvaním ich album prináša mnoho chytľavej hudby - voľné improvizácie, skvelé jazzové plochy, silné uchopiteľné témy no predovšetkým album ukazuje drsnú konfrontáciu dvoch odlišných hudobných rétorík. Kompaktný jazzový kvartet a avantgardná diva si však k sebe našli cestu a po tej hodine počúvania to napokon vôbec neznie tak neprístupne.
Miro Bachura
