Recenzia CD: Juraj Griglák a jeho "čas letieť"
Juraj Griglák patrí k najvyhľadávanejším hráčom na Slovensku. Už roky ho vídať v rohoch pódií klubov v najrôznejších jazzových formáciach, v Redute s Filharmóniou, na džezákoch, v spoluprácach so skvelými zahraničnými hudobníkmi a občas i na čele vlastnej Company. Paradoxne, napriek takejto permanencii mal Juraj Griglák donedávna na konte len jeden sólový album. A hoci od čias albumu Bass Friends znela Griglákova basa na desiatkach nahrávok, na druhý sólový štúdiový počin elitného basgitaristu muselo slovenské jazzové publikum čakať tucet rokov. Kruh sa uzavrel a Juraj Griglák konečne predstavil nový sólový počin s názvom Time to Fly.
Album Time to Fly vychádza na svet v roztomilom pestrofarebnom obale s množstvom husí a motýľov. Na samotnom disku nájdeme jedenásť skladieb z autorského a aranžérskeho rukopisu Grigláka, rovnako i dva vtipné bonusy - slapové zvonenia pre Váš mobil. Súčasťou bookletu je samozrejme i detailný inventár Griglákovej muzikantskej výbavy pre potešenie kolegov basákov.
Keďže Time to Fly vznikal v priebehu viacerých rokov, na albume sa postupne predstavuje široká paleta muzikantov, od Griglákových dlhoročných spoluhráčov Valihoru či Michala Bugalu, až po nedávnych hostí z Ameriky bubeníka Poogie Bella a trubkára Michaela "Patchesa" Stewarta. Dá sa povedať, že skoro v každej skladbe hrá Griglák v inom obsadení, výraznou mierou sa však na zvuku skladieb podieľa najmä Eugen Vizváry, ktorého klávesy nezištne vypĺňajú harmonický priestor na väčšine z nich. Griglák v aranžmánoch vôbec nesiahol po saxofóne, i ostatné sólové nástroje sa v jednotlivých kompozíciach objavujú len striedavo, takže jadro smooth-jazzového zvuku tvorí práve trio bicie-basa-klávesy.
Album otvára hneď jedna z najlepších skladieb na albume, hybridne folklórno-funková ´Slepovica´. Ako napovedá názov, Griglák v svižnom tempe predvádza najrôznejšie kombinácie slapu, pričom nad jeho plynulo a pravidelne sa meniacimi groovmi čaruje folklóristická legenda Stano Palúch s husľami, koncovkou a drumbľou. Sedem minútová jazda je šikovne vyplnená kontrastmi, ako keď Griglák vo svojom sóle nečakane prejde od funky slapu na kontrabas so slákom, Palúch preženie husle gitarovým skreslením, či keď kapela v závere prejde do bizarného synkopického groovu. V kontraste s úvodnou skladbou nasledujú dva pomalšie kusy, titulná ´Time to Fly´ a ´Inside´. Griglák sa neostýcha v melodických momentoch zdvojovať basu, takže tá okrem tradičnej funkcie plní i funkciu sólového nástroja. Štvrtá v poradí ´Mica´opäť naberá na tempe i na minutáži, počas ôsmich minút hrá známa zostava Bugala-Griglák-Valihora-Vizváry. Nasledujú dve kratšie, no o to silnejšie kompozície ´Trilobit´s Patchesovym skvelým trúbkovým sólom a ´Waltz for Gina´ v ktorej sa Griglák predstavuje osamote. Obe sa v basgitaristovom koncertnom repertoári nachádzajú už dlhšie, no napriek tomu nestrácajú svoju atmosféru a podľa mňa patria k najlepším na albume. Rovnako známou môže byť poslucháčom ôsma ´First Moment´, v ktorej Griglák prizval Róberta Vizváryho ku komornému hudobnému dialógu dvoch basgitár. Po nabitom ´Fretless Interlude´ album vrcholí príjemným jazzom v kompozícii ´Evening´, kde sa zvuk elektrickej basy miesi s kontrabasom a záverečnou ´Time to Fly´ s vokálom Jany Vargovej, pričom ide o otextovanú verziou titulnej kompozície.
Ja samozrejme nebudem písať o tom, ako dobre vie Griglák hrať na base. Time to Fly je v tomto smere technickou príučkou pre generácie mladých basákov na Slovensku. Album je rovnako profilom Griglákovho skladateľského a aranžérskeho smerovania rokmi formovaného jazzom, funky i klasickou hudbou. Výsledný zvuk nahrávky dlhšie kryštalizovaný v štúdiu je elegantný a veľmi "smooth", mne osobne v niektorých momentoch príde trocha profesorský, ale to je samozrejme vec vkusu. Time to Fly je album hudobne pestrý, kompozične premyslený a na posluch veľmi príjemný.
Miro Bachura
