Report: Gerald Clayton a jeho vysoká škola jazzu

Aj keď najväčšími písmenami svieti v programe tohoročného JazzFestBrno júnový koncert dvojice McFerrin – Corea, festival už tradične ponúka moravskej metropole bohatú jazzovú jar. Tak napríklad posledný marcový deň sa v moderných priestoroch brnianskeho centra Sono predstavil popredný newyorský jazzman, jedna z vedúcich osobností novej generácie jazzového klavíru – Mr. Gerald Clayton so svojim triom.

30-ročný Clayton funguje ako bandleader už 8 rokov. Za tento čas má na kontre tri sólové albumy, posledný The Life Forum vyšiel pred dvoma rokmi, a tiež stovky vystúpení po celom svete, nakoľko Clayton a jeho triové obsadenia sa stali vyhlásené ako jedny z najlepších v súčasnom jazze. Vždy elegantné Sono sa tak solídne zaplnilo, aby si vypočulo Claytonov klavírny jazyk spájajúci virtuozitu s melodickou a harmonickou zreteľnosťou, spájajúci jazzovú tradíciu s moderným newyorským spiritom. K skvelému zážitku samozrejme Claytonovi dopomáhali i kontrabasista Joe Sanders a bubeník Obed Calvaire.

Večer načala predkapela z Rakúska s názvom Kompost 3. Osobne mi to tak vyšlo, že Kompost 3 som videl i deň pred koncertom v Brne, v rámci City Sounds v Bratislave, ale vôbec mi to neprekážalo. Štvorčlenná kapela v zložení Benny Omerzell (klávesy), Martin Eberle (trúbka, sopránová pozauna), Lukas Konig (bicie) a Manu Mayr (basa) do svojej kompostárne hádžu nu-jazz, funk, elektroniku ale i nálady pripomínajúce klasickú a filmovú hudbu. To všetko v živelnom, groovujúcom a veľmi páčivom spojení. Tento Kompost vôbec nepáchne, mladá krv z Rakúska predviedla koncert podobný tomu bratislavskému, teda výborný.

V krátkej prestávke sa na pódiu zjavilo čierne krídlo, kontrabas a bicie, koncert hlavnej hviezdy večera sa mohol začať. Clayton s rytmikou načali koncert skladbou ´Peace for a Moment´ z albumu Two-shade, potom prišlo i na kompozície z poslednej dosky The Life Forum ako ´Deep Dry Ocean´ či ´Shadamanthem´. Hoci tieto boli pôvodne napísané pre širšie obsadenie, v triovom prevedení boli nemenej pôsobivé. Väčšinu aranžmánov samozrejme obstaral Claytonov sofistikovaný klavír, no zrovna toto je ten prípad, kedy obdivujete v prvom rade celok, nie jednotlivca. Traja dredatí černosi s uvoľnenou mimikou a širokými úsmevmi, no s hodinkovou presnosťou predviedli moderný post-bopový jazyk na najvyššej muzikanstskej úrovni s doslova sršiacim entuziazmom. Podľa súčasných newyorkských trendov sa do zvuku kapely s pribúdajúcim časom primiesilo viacej žánrových vplyvov – soul či R´n´B s moderným nádychom, Joe Sanders a Obed Calvaire spokojne prešli od jazzovej rytmiky k decentnému groovu, nad nimi vytrvalo tvoril Clayton so svojou nekonečnou melodickou invenciou. Hodina a pol koncertného času zmizla zo sveta, jeden prídavok, potlesk v stoji a bolo. Fantasticky zohraté trio jedného z najlepších súčasných klaviristov predviedlo priamočiaro a bez zbytočných experimentov moderný jazz v jeho top podobe.

Miro Bachura