Štvrtkový jazzový večer nezačal vôbec dobre. Pri boji s kalamitnou Bratislavou som si skoro vytkol členok, po príchode do Kafe Scherz vypadol v podniku prúd a nakoniec sa mi ani neušlo miesto na sedenie. Nevadí. Protihodnota v podaní koncertu kapely Jura Grigláka bola dostatočná.
Prominentný predstaviteľ slovenskej basgitary neexperimentoval a na pódium útulnej kaviarne pritiahol samé známe tváre – Michal Bugala (gitara), Eugen Vizváry (klávesy) a len 15-ročný talent Dávid Hodek (bicie). A keďže v žiadnom z kútov nebol opretý kontrabas, bolo jasné, že kapela staví na chytľavé elektrifikované fusion, ktorým Griglák zásobuje slovenského fanúšika už nejaký ten piatok. Hneď otváracia The Chicken Jaca Pastoriusa nakopla atmosféru, v ktorej sa niesol celý koncert. Repertoár vystavaný z kombinácie autorských kompozícií a skladieb basových velikánov sa niesol v prevažne svižných tempách, kapela len kde tu spomalila, ako v napr. Waltz for Giny. Počas asi dvojhodinovej jazdy Griglák postupne prešiel celou encyklopédiou basových techník, vždy vtipne a príťažlivo, žiadna samoúčelnosť. Sound kapely dostal vďaka Bugalovi rockovú dravosť, vďaka Vizvárymu jazzovú sofistikovanosť a vďaka mladému Hodekovi funkovú chytľavosť. A keď už sa na tvári ináč zamračeného Miša Bugalu zjavil výraz podobný úsmevu, bolo jasné, že chalanom to jednoducho šľape. Chladno neostalo ani v publiku, spätná väzba bola výborná, vypredané Kafe Scherz sa dobre zabavilo.
Suma sumarum, koncert Juraja Grigláka & Company bol príjemným hudobným zážitkom v príjemných priestoroch. Kapela nevymýšľala a bez akýchkoľvek experimentov obšťastnila celý Scherz svižnou energickou nádielkou vysokej kvality.
Miroslav Bachura
