Robert Glasper: "Už ma nebaví hrávať v tých tuctových jazzových kluboch"

Robert Glasper: "Už ma nebaví hrávať v tých tuctových jazzových kluboch"

Klavirista Robert Glasper je jedným z hlavných predstaviteľov neustále sa rozširujúceho štýlu, tvoriaceho dôležitú časť jazzového diania v súčasnosti - fúziu hip-hopu s jazzom, ktorá pomáha doviesť ku jazzu nových mladých fanúšikov. Koncom minulého týždňa bol jedným z headlinerov trojdňového Winter Jazzfestu v New Yorku.

 

Festival Winter Jazzfest má už 11-ročnú tradíciu a tento rok bol schopný počas 3 dní poslucháčom ponúknuť až 103 vystúpení. Jeho cieľom je najmä ukázať silu pulzujúcej miestnej jazzovej scény a nezameriava sa na vysoko-profilovaných umelcov - naopak, preferuje zvýrazniť mladé talenty alebo menej známych kvalitných hudobníkov.

 

Jedným z tohtoročných zvučnejších mien festivalu bol Robert Glasper, ktorý považuje tento festival za príjemnú a osviežujúcu zmenu oproti ostatnému dianiu:

"Už ma nebaví hrávať v tých tuctových jazzových kluboch, ktoré vyzerajú ako múzeum pre mŕtvych jazzových muzikantov. To nie je zábavné ani cool a ja nerád vystavujem svojich fanúšikov takémuto prostrediu. (Klub) Le Poisson Rouge je iný - ten hovorí, že hudba je živá a zdravá."

 

Glasperovi sa páči aj skutočnosť, že Winter Jazzfest ponúka muzikantom-rovesníkom šancu vidieť všetkých ostatných počas jediného víkendu.

"Ste medzi svojimi rovesníkmi, sledujete ich ako sledujú oni vás. V podstate je tu taká priateľská súťaživosť. Ako členovi publika mi to dáva možnosť zažiť hudobníkov, ktorých obvykle nemám šancu počuť, lebo som celý čas preč. Úžasné je aj to, že promotéri, kritici aj hudobníci sú všetci spolu na tom istom mieste, čo určite môže zlepšiť ďalšie vzťahy a aj hudbu ako celok."

 

Myslí si Glasper, že sa jeho nové mladé publikum cíti dobre a prijaté v mainstreamových jazzových kluboch s vyššími cenami?

"Nie je to o peniazoch, myslím, že viac je to o celkovom pocite z miesta a o tom, čo majú moji fanúšikovia radi. Moje publikum je široké, takže ani to nie je vždy rovnaké. Cestujem po celom svete a z množstva klubov ide taký ten pocit 'oslavujeme-mŕtvych-muzikantov-na-plagátoch' a to dokáže vysať život z prítomnosti. Nie veľa jazzových klubov dokáže sláviť minulosť aj budúcnosť naraz.”

 

Zdroj: The Guardian

Esprit 2023

 

 

Ďalšie články

Týždeň slovenského jazzu: všehochuť
Niekedy to proste vypáli tak, že do jedného vreca musíte zozbierať všetko, čo nezapadlo inde: bez...
Týždeň slovenského jazzu: vokalisti
Dnes to bude stručnejšie, keďže zo spomenutej päťky som sa viacmenej dostal len k dvom albumom...
Týždeň slovenského jazzu: tradícia
Pomaly, ale isto sa blížime k Medzinárodnému dňu jazzu, ako aj k oslavám tohto sviatku...
ESPRIT - hlasovanie o najlepší domáci jazzový album je spustené!
Už o niekoľko dní sa dozvieme, kto získa prestížne ocenenie ESPRIT za najlepší slovenský jazzový...