Keď redaktor The Guardian Michael Hann začínal, drvivá väčšina publikovaných článkov tohto denníka stále vychádzala v tlačenej podobe. V oblasti hudby prvé husle stále hrali gitarové kapely, stále dominoval predaj fyzických nosičov a sťahovanie hudby prostredníctvom internetu bolo chápané ako hrozba pre hudobný priemysel (iróniou je, že sa hrozbou nakoniec naozaj stalo, iba z úplne iných dôvodov ako sme si mysleli). Taká bola situácia na začiatku 21. storočia. Za necelých 17 rokov akoby neostal kameň na kameni.
Hann tvrdí, že hudobná kritika a recenzie strácajú opodstatnenie. Človek si dnes môže bez problémov zadarmo a prakticky kdekoľvek vypočuť hudbu, ktorá ho zaujala, predtým ako si ju kúpi a potom si ju nekúpiť. Miesto v rebríčku v službe Spotify je cennejšie ako hranosť v rádiu, čo sa zviditeľnenia a popularity týka. Ostatne zviditeľnenie, nie hodnotenie, je dnes primárnym zmyslom dnešných hudobných recenzií. Hann hovorí, že hudobná žurnalistika prežije, ak sa bude uberať cestou rozprávania príbehov zo zákutia umelcov a ich diel, ktoré na zaujímavosti nestrácajú.
Na začiatku spomínané gitarové kapely sú na periférií. Hann spomína, ako rok čo rok dostával tipy na napísanie článku o veľkom comebacku elektrickej gitary a rockovej hudby. Comeback neprišiel, článok nikdy nevznikol a tipy utíchli. Rocková hudba prechádza svojou jazzovou fázou. Jej „tradičná“ podoba je velebená starším publikom, no ako taká prestala byť relevantným hýbateľom pop-kultúrneho vývoja a premeny spoločnosti. Tak ako jazz sa stala historickým a/alebo marginálnym žánrom s malou, no oddanou umeleckou/poslucháčskou základňou.
Vinyl hudobníkov nespasí, hovorí Hann. Hoci predaj platní každoročne stúpa, relatívne veľký percentuálny nárast malého základu je stále malý základ v absolútnej miere. Oveľa lepšie sa umelcom nedarí ani v živom vystupovaní, kde sú aj tu odkázaní na „mecenášsku“, trochu filantropickú podporu publika, ktorú obzvlášť miestni hudobníci potrebujú, aby prežili. Zdá sa, že v boji o prežitie nie sú sami, o finančnú podporu svojich čitateľov žiada už aj samotný Guardian, možno z veľmi podobných dôvodov ako dnešní umelci.
Zdroj: The Guardian
