Rozlúštiť rébus In Medias Jazz

Rozlúštiť rébus In Medias Jazz
jazz.sk

V pondelok večer sa v sále Štúdia činohry Slovenského Národného Divadla išlo k jadru veci. Klavirista a skladateľ Ľuboš Šrámek, spolu so svojím hudobným tentetom East European Jazz Artsemble, odpremiérovali interaktívny projekt In Medias Jazz. Diváci sa pýtali, džezmeni odpovedali. Desiati džezmeni predviedli na pódiu svoje inštrumentálne aj pedagogické schopnosti. Okrem toho naplnili sálu džezovým humorom, ktorým je povestný aj tvorca projektu Ľuboš Šrámek.

Ste autorom projektu In Medias Jazz. Čo bolo dôvodom tento nápad priviesť  na javisko?

Poviem to, možno, trochu hrubo, ale hlavnou príčinou bola neznalosť a neskúsenosť publika s džezovou hudbou. Preto mi napadlo, že by nebolo zlé vymyslieť podujatie, kde by sa publikum mohlo hudobníkov opýtať na všetko, čo mu nie je jasné. Chcel som, aby došlo k vzájomnému porozumeniu a rozlúšteniu rébusu.

Prečo ste si vy vybrali džez?

Džezu som sa začal venovať ešte na konzervatóriu. Z jednoduchého dôvodu. Na klavír  som začal hrať pomerne neskoro. Začínal som s vážnou hudbou. Mal som dobré výsledky, ale už vtedy som si povedal, že je to dosť veľká otročina, hlavne interpretačná.

Prečo?

Špičkový interpret vážnej hudby trávi so svojím nástrojom denne niekoľko hodín a je v podstate otrokom požiadavky autora hudby. Môže byť kreatívny v rámci dynamiky, tónu, pedalizácie a agogiky, ale zásadný hudobný tok musí dodržať.  Džezový hudobník musí byť tiež dobrý remeselník, ale má oveľa viac priestoru na sebavyjadrenie.

Myslíte v sólových partoch?

Aj tam. Pre mňa je však dôležité, že ten priestor je aj v kompozícii, v aranžovaní, vo výbere nástrojov, v organizovaní niečoho. Interpret vážnej hudby je tvor, ktorý je neustále pod vplyvom, organizátora, autora alebo dirigenta.

V džezovej hudbe sú predsa tiež autori, kapelníci, alebo organizátori, nie?

V džeze sa bazíruje na slobode prejavu. Často vychádzam z vopred pripravenej predlohy, ale môžem si ju na mieste upravovať a tvoriť. Keby som hral Čajkovského koncert b mol, nemôžem ho brať ako predlohu, ale ako veľmi náročný notový zápis, ktorý musím do bodky za notou splniť.  Tu vstupuje do hry sebadisciplína, životospráva, filozofia, inteligencia, pamäť a ani jedna z týchto vecí nemôže zlyhať. Vo vážnej hudbe má hudobník oveľa viac zviazané ruky.

Je džez podľa vás intelektuálna hudba?

Každá hudba je svojím spôsobom intelektuálna. Intelekt je rozum, alebo um. A každý umný človek má rád umenie.  Ale nemusí to byť vždy tak. Ja vlastne neviem. Pre poslucháča môže byť táto hudba intelektuálna. Je sofistikovaná, má veľa zákutí, ktorým bežný človek nerozumie. Počúvanie džezu je určite aj výsledkom dlhodobého snaženia.

V akom zmysle?

Je to podobné, ako čítanie. Pred tým, ako by som čítal Kafku, by som asi mal prečítať niečo jednoduchšie. Aj Salingerove neskoršie poviedky sú čitateľsky náročnejšie, ako tie prvé.

Existuje názor, že intelekt nemá v hudbe čo robiť. Ako to podľa vás je?

V hudbe je celý človek. Dokonca ešte aj fyzicky. Malo by tam byť všetko, čo človek pozná. Chuť, čuch, sex, nevyspatosť, vyspatosť, prespatosť, prejedenosť, čo len chcete. Inteligencia aj intelekt. Otázkou ostáva, ako je to nadávkované. A od toho sa odvíja kvalita hudobného výkonu.

Na čo sa môžu tešiť diváci, ktorí prídu na ďalší In Medias Jazz v apríli?

Na podobnú komédiu, ako dnes. Bol by som rád, keby sa nám podarilo vytvoriť ešte uvoľnenejšiu atmosféru. Dnes diváci videli, že sme veselí chlapci a radi sprostredkujeme divákom, čo vieme.

Na otázky divákov odpovedali, okrem vás, Matúš Jakabčic, Juraj Griglák, Milo Suchomel, či Nikolaj Nikitin. Zazneli aj autorské skladby. Ako to bude nabudúce?

Program budem moderovať  ja, len sa asi trošku pripijem, aby som hovoril pomalšie. V prvej časti sa budeme venovať konkrétnej téme z oblasti džezu a v druhej opäť zahráme niekoľko autorských kompozícií. Dnes to boli skladby, ktoré napísali Milo Suchomel, Matúš Jakabčic, Nikolaj Nikitin,  Erik Rothenstein a ja. Nabudúce dáme priestor aj iným autorom.

Koľko repríz máte naplánovaných do konca sezóny?

Zatiaľ máme v pláne jednu, 23.apríla v sále Štúdia Slovenského Národného Divadla. Uvidíme, ako sa bude projektu dariť a či dostaneme od Ministerstva Kultúry grant na budúcoročnú sezónu.

Jana Gavačová

 

 

Ďalšie články

Basgitarová smršť, citlivý pesničkár i akustický mainstream v Košiciach
Už zajtra, utorok 4. októbra, sa v priestoroch Gesto cafe&brunch začne 26. ročník košického...
Jeden krát dva: Hevhetia Fest a City Sounds Festival
Minulotýždňová ponuka predostrela viacero festivalov a nebolo ľahké voliť z bohatého jedálneho...
Jesenný jazzový detox na večerných ateliéroch
Letné mesiace boli obdobím neznesiteľných horúčav a oddychu od bežných povinností. Inak tomu nebolo...
Časopis s novým jazzovým outfitom
Už je tomu raz tak: panta rhei – všetko plynie, všetko sa mení a nebude tomu inak ani v printovom...