Niekedy v marci - apríli tohto roku sa zrodila myšlienka postaviť program a repertoár pre novú a netradičnú jazzovú formáciu muzikantov z Banskej Bystrice, Zvolena, Brezna a Bratislavy, ktorí sa síce navzájom už dlhšie poznali, niektorí spolu aj hrali, ale všetci kompletne sa na jednom pódiu ešte nestretli.
Hlavným spojovacím mottom projektu bola náklonnosť muzikantov (inak, všetko profesionálnych hudobníkov) pre aranžovaný moderný jazzový žáner swingu, bopu, coolu – a treba zdôrazniť, aj pre inteligentný, mäkký a netradične kombinovaný zvuk tenorových dychových nástrojov s mäkkou gitarou a rytmikou orchestra. Autormi myšlienky boli gitaristka, speváčka a kapelníčka Patrícia Páleníčková a trombónista Vlado Vizár. Do tohto zámeru sa netradične, ale práveže výborne, hodil fagot(!) Martina Javorčíka a tenorsaxofón Pavla Pondelíka. A nástrojovú a personálnu mozaiku doplnili Andrej Šebo na kontrabas a Jiří Machala na bicie.
Príprava projektu zabrala stovky hodín práce nad výberom skladieb, repertoáru, písaním aranžmánov, notových materiálov, nasledovali skúšky delené aj komplexné. Súbežne s tým však museli prebiehať aj nevyhnutné a náročné „nemuzikantské“ usporiadateľské, organizátorské, manažérske, technické, propagačné, grafické, tlačové, vstupenkové a neviemešteaké prípravy. Všetko to sme museli zvládnuť vo vlastnej réžii, vlastnými prostriedkami a vlastnými silami (žiaľ, akejkoľvek pomoci či úradov mesta B.Bystrica, či PKO, či inej organizácie sme sa napriek prosbám nedočkali). Deň „D“ a miesto „M“ : 8.november 2013, v Banskej Bystrici, v divadle Záhrada – CNK v „Beniczkého dome“, sa záväzne potvrdili a už sa nedalo cúvnuť. Ale veď cúvnuť sme v žiadnom prípade ani nechceli ani nehodlali – práve naopak!
Premiérový koncert
Hľadisko sympatickej divadelnej sály, upravenej na typický jazzový klub, sa o 20.°° hodine naplnilo naozaj do posledného miesta (!!!) zvedavými banskobystrickými jazzovými priaznivcami a divákmi. Krátky „predkoncert“ a úvod večera absolvovalo komorné „Saxofónové Kvarteto zo Slovenskej Ľupče“ s výborne zahranými a kvalitne zaranžovanými jazzovými skladbami.
Potom prišiel vlastný premiérový, viac ako jedenapolhodinový, jazzový koncert a program formácie SOFT JAZZ SOCIETY. Pre dramaturgický zámer večera sme do repertoáru vybrali skladby: „Blue Monk“ (Th.Monk); „Pent Up House“ (Sonny Rollins); „Just Squeeze Me“ (D.Ellington); „Spoločné narodeniny“ (V.Vizár); „Portrait of Jennie“ (J.R.Robinson); „Scrapple From the Apple“ (Ch.Parker); „Moanin´“ (B.Timmons); „Afternoon In Parish“ (J.Lewis); „Airegin“ (Sonny Rollins); „Lil´ Darlin´“ (N.Hefti); „Trinásť rokov“ (V.Vizár); „Bernie´s Tune“ (B.Miller); „C-Jam Blues-Duke´s Place“ (D.Ellington), a musel prísť aj prídavok „It Don´t Mean a Thing“ (D.Ellington). Skladby sme pripravili väčšinou vo vlastných aranžmánoch, niektoré zase prispôsobením existujúcich a osvedčených aranžérskych rozpisov (aranžérom skladby „Spoločné narodeniny“ bol Pavol Bodnár).
Pretože som zainteresovaný účinkujúci a člen orchestra, nebudem a nemôžem sa pasovať do úlohy hudobného kritika výkonu orchestra ani jeho jednotlivých sólistov. Objektívne ale chcem a dovoľujem si domnievať sa, že ak obecentstvo aj počas koncertu, ale najmä na záver odmenilo orchester dlhým potleskom a nadšenými „standing ovations“, tak sa práca s novým projektom na slovenskej jazzovej scéne vydarila a má predpoklady na úspešnú piatkovú premiéru budúcimi reprízami aj naviazať!
Vlado Vizár
