Pravdepodobne najreprezentatívnejšou nahrávkou pomyselnej kategórie spirituálneho jazzu navždy ostane transcendentálna suita „A Love Supreme“, ktorú v decembri 1964 zaznamenal John Coltrane spolu s klaviristom McCoyom Tynerom, kontrabasistom Jimmym Garrisonom a bubeníkom Elvinom Jonesom. O štyri desaťročia neskôr ponúkol nemenej zrelé svedectvo svojho vnútorného presvedčenia vynikajúci poľský saxofonista Piotr Baron na skvostnom albume „Salve Regina“, ktorý ma odvtedy previedol množstvom úskalí.
Piotr Baron (1961) je neodmysliteľnou súčasťou poľskej scény už od 90. rokov minulého storočia, keď exceloval s generačným all-star bandom Traveling Birds Quintet. Kapela tvorená popri Baronovi klaviristom Kubom Stankiewiczom, trubkárom Piotrom Wojtasikom, kontrabasistom Darekom Oleszkiewiczom a bubeníkom Cezarym Konradom stihla vydať len dvojicu albumov, pričom míľnikom ostáva najmä labutia pieseň „Return to the Nest“ (Polonia Records 1995). Ešte v tom istom roku naň Baron nadviazal autorským debutom „Take One“ a sériou nasledujúcich albumov, no ťažiskom jeho tvorivého myslenia ostáva trilógia „Bogurodzica“ (Universal 2000) – „Salve Regina“ (CelEsTis 2006) – „Sanctus-Sanctus-Sanctus“ (CelEsTis 2008).
Ústredným motívom „Salve Regina“ je matéria vychádzajúca z tradičných cirkevných nápevov, dokonca je možné hovoriť o kontemplácii nad trojicou mariánskych antifón. Prvá zo sekvencií Salve Regina pochádza od pátra Hermanna von Reichenau z 11. storočia, autorom ďalšej (16. storočie) je parížsky opát François Burgoing a tretiu si Baron prepožičal z Kancionála Sandomierskeho z polovice 18. storočia. Otvorený prístup účastníkov tejto procesie na prvé počutie ostro kontrastuje so zadefinovaným pôdorysom kresťanských nápevov, no výsledok je nesmierne oslobodzujúci a podmanivý. Do sféry intenzívnych hudobných (ale aj duchovných) zážitkov privádza extatickosť dvojice ústredných hlasov: trúbky freejazového pioniera Wadadu Lea Smitha a Baronovho tenorsaxofónu. Zvukomalebné skicovanie bubeníka Marvina „Smitty“ Smitha a dlhoročného Baronovho spoločníka, kontrabasistu Dareka „Olesa“ Oleszkiewicza tmelia celok.
„Religiózna inšpirácia sa tiahne celým mojím životom, a preto sa bezpodmienečne musela prejaviť aj v mojej hudbe,“ vyznal sa Baron v jednom z našich priateľských rozhovorov. „Ďalšou neoddeliteľnou zložkou mojej existencie je hranie jazzu a presne ako pripomína apoštol Pavol vo svojom liste: 'Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu,' ja takto na Božiu slávu hrám jazz. Modálny koncept jazzu určitým spôsobom nadväzuje na gregoriánsky chorál a z neho vychádzajúce liturgické antifóny. Harmónia ako taká v prípade monódie absentuje, v istom zmysle ju však dokážu navodiť práve figurácie jednohlasu. Stačí potom zvoliť vhodný rytmus, šikovne postaviť basovú líniu a zo zdanlivo bezvládneho pohybu povstane funkčná harmónia. Netvrdím, že sa Coltrane nechal inšpirovať gregoriánskym chorálom, avšak výsledok jeho modálneho hľadačstva bol v niečom podobný.“ Nielen z týchto dôvodov album „Salve Regina“ vrelo odporúčam – tak výrazné priblíženie hudby k nepopísateľnému počuť zriedkakedy!
Autor: Peter Motyčka
