Za tie roky môjho písania pre portál jazz.sk sa moje CD stojany už značne vyprofilovali. Celý archív zvukových nosičov mám rozdelený do niekoľkých sekcií, samozrejme podľa jazzových subžánrov, respektíve obsadení. Sekcia trií je u mňa ale s odstupom najrozsiahlejšia. Vládne v nej mix od klasických akustických foriem s klavírom, kontrabasom a bicími, až po experimentálnejšie polohy, v ktorých sa snúbi nezvyčajnosť nástrojového obsadenia s kompozičnou inakosťou. Keďže inklinujem k uchopiteľným formám, ktoré viem melodicky „poňať“, väčšinou selektujem tie najdivokejšie kúsky. Vždy sa veľmi poteším, ak natrafím na recenzentskú produkciu o ktorej viem, že nezapadne prachom, alebo nebude vyčlenená ako niečo, čo už zrejme neuzrie svetlo laseru môjho prehrávača, respektíve dotyk ihly gramofónovej prenosky. V poradí tretí počin francúzskeho klaviristu Etienne Manchona v stojane s triami jednoznačne zostáva.
Album „Weird Life“ (Kiwi Production) je radosť počúvať. Od prvej skladby Regard Noir až po poslednú jedenástu s názvom Iris budete obklopení vyváženou zvukovou tapetou, na ktorej je rozvážne navrhnutý raster zvukových, harmonických a dynamických polí. Ich pomer je skvelo vyvážený. Akustické pasáže s priezračným zvukom klavíra a kontrabasu sú obmenené za sférické plochy s kvalitne namiešanými efektovými ingredienciami. Kontrabasista Clément Daldosso a bubeník Théo Moutou kapelníka Etienne Manchona skvelo dopĺňajú. V niektorých produkciách, hlavne pri komorných triových formáciách, je pomerne zreteľne počuť, nakoľko je hudobná súhra založená prevažne na technickej, alebo na hlbšej (povedzme programovej) kompatibilite. Namiesto toho aby som sem vnášal subjektívne, neoveriteľné, ba priam až ezoterické témy o emotívnom súlade všetkých troch individualít kapely, chcem skôr upriamiť pozornosť na pojem programu. Pretože ak sú so schémou (a povedzme aj informáciou hudby) uzrozumení všetci aktéri, potom dochádza k programovému plneniu jej cieľov.
Toto francúzske trio tvorí koalíciu poctivo a hlavne efektívne, pragmaticky no zároveň oduševnene a presvedčivo plní svoje programové vyhlásenie. Zvukovo ide o prvotriednu nahrávku, všetko je tam, kde má byť. Pravo-ľavý kanál je jasne oddelený, viete lokalizovať pozíciu každého nastroja a aj priestorovosť scény má svoju hĺbku, ale aj blízkosť. Basové pásmo má poriadnu váhu aj fyzickú prítomnosť, zatiaľ čo stredy doznievajú v ďalekom echu, tvoriac tak efekt vzdušného priestoru.
Výšky sa týčia do výšin, aby rozzvonili ten priestor ako zvony z kostolných veží. Ich cingot ale nie je nervy drásajúcou rezonanciou, ale skôr bielym svetlom žiariacim z reproduktoru do posluchovej miestnosti. Z výpočtu týchto kvalít je zrejmé, že nahrávka „Weird Life“ je skvelým počúvaním pre tých, ktorí chcú spokojne a nerušene analyzovať jednotlivé spektra kvalitne namiešanej hudby v celku harmonického a programovo zosúladeného tria.
Autor: Miroslav Haľák
