Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - VI.časť

Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - VI.časť
Vlado Vizár

Niekoľko viet o tradičnom jazze.

A čo na to Európa...?

Ako sme si povedali, jazz sa rodil na juhu USA postupne; vývojom a miešaním viacerých hudobných, ale aj ekonomických, demografických a sociologických vplyvov. Čiže nebol to nejaký náhly objav, explózia, či „veľký tresk“ v časovom a hudobnom slova zmysle. Na prelome 19. a 20. storočia bol historický a archaický jazz možno len hudobný prejav lokálneho významu na jednom území USA. Európa isto správy o tomto dianí dostala (najmä cez Franciu a Anglicko), ale ten vplyv nebol ešte taký významný, aby ovplyvnil európsky hudobný obraz. Keď sa však archaický černošský jazz začal najmä v New Orleánse upevňovať a šíriť a jeho význam sa začal prenášať aj medzi bielych hudobníkov a aj v iných ďalších amerických mestách, prišli aj gramofónové nahrávky a tlačové správy. Začali sa vynárať a šíriť mená slávnych amerických hudobníkov a orchestrov (roky 1920-30). A to už aj v Európe sa o americký jazz začali zaujímať najskôr hudobníci, ale postupne aj verejnosť. Je zaujímavé, že v USA, ktoré sú kolískou zrodu jazzu – teda majú nesporné prvenstvo v sile a impulze tohto zrodu, nebolo pre jazz porozumenie a adekvátny záujem (hovoríme o rokoch zhruba prvej tretiny 20.storočia). Pre priemerného američana to bol druh istej atraktívnej tanečnej a zábavnej hudby. Paradoxne až Európa pochopila jazz oveľa hlbšie a jasnejšie, a povýšila tento nový druh hudby na hodnotné a koncertné umenie. Americkí jazzoví hudobníci až v štátoch Európy mohli zažiť úctu, ocenenie a potlesky koncertného publika.

         Francúzsko. Je krajina s veľkou jazzovou tradíciou. Práve francúzski hudobní kritici postrehli umelecké hodnoty neworleánskeho jazzu a dali podnet k jeho renesancii a revivalistickému hnutiu. Do Paríža boli (okolo rokov 1930) pozvaní mnohí americkí jazzoví hudobníci, ktorí tu aj žili a koncertovali - a pritom inšpirovali domácich hudobníkov. Osobou, hudbou Louisa Armstronga a jazzom sa (o.i.) nadchol aj gitarista belgického a cigánskeho pôvodu Django Reinhardt (*1910-†1953), ktorý v r.1934 spolu s huslistom Stéphanom Grappellim založil skupinu „Quintette du Hot Club de France“, ktorá strhujúcim spôsobom hrala jazzové skladby a stala sa aj predstaviteľom jazzového žánru „Gypsy Jazz“, ktorý je dodnes veľmi populárny a obľúbený. Z francúzskych tradičných súborov treba spomenúť orchestre Clauda Lutera a Maxima Sauryho, s ktorými často hrával aj slávny neworleánsky sopránsaxofonista Sydney Bechet a tiež neworleánsky kreolský klarinetista Albert Nicholas (pri všetkej skromnosti si dovoľujem podotknúť, že som mal aj ja česť hrať niekoľko koncertov s Albertom Nicholasom, ktorý bol hosťom nášho „Traditional Clubu Bratislava“ na Slovensku v r. 1969).

         Anglicko. Nesmiernu popularitu a odozvu tu získal najmä tradičný jazz. Inšpirované americkým jazzom vznikajú v Anglicku mnohé dixielandové orchestre, ktoré – najmä tie profesionálne – sa dostali na veľmi vysokú muzikantskú úroveň. Majú v krajine podporu, veľkú obľubu a záujem verejnosti, mladých intelektuálov aj odborníkov. Za otca anglického tradičného jazzového hnutia, ktoré prerástlo až do uznávanej „anglickej revivalistickej školy“, možno považovať klavíristu George Webba (*1917-†2010), ktorý bol nadšencom amerického neworleánskeho a chicagskeho obdobia. V orchestri „George Webb´s Dixielanders“ hrával aj slávny a výborný trúbkár Humphrey Lyttelton a trombonista Eddie Harwey. Po druhej svetovej vojne vznikajú v Anglicku viaceré výborné profesionálne orchestre tradičného jazzu, ktoré veľmi významne a rozhodujúco ovplyvnili a inšpirovali jazzové dianie aj na Slovensku. Možno tu spomenúť skvelé orchestre Montyho Sunshina, Kena Colyera, Alexa Wallesha, Boba Wallisa, Chrisa Barbera, Acker Bilka, Kennyho Balla, Terryho Lightfoota a.i. Napríklad trombónista Chris Barber (*1930) s jeho „Chris Barber Band“ (1950) je dodnes v Anglicku veľký pojem a jeho dlhoročná nadšená práca pre jazz oslovila nielen svoju, ale aj nasledujúce generácie.

         Veľmi úspešne a silno zareagoval jazzový odkaz Ameriky aj v Holandsku (známa a výborná profesionálna kapela „Dutch Swing College Band“), Švédsku, Dánsku, Poľsku, ale aj v Československu, asi o niečo menej v Nemecku,.

 

Vlado Vizár

Galéria

Django Rheinhardt - F (*1910 - †1953)
Chris Barber - GB (*1930)
Albert Nicholas - USA
Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - VI.časť

 

 

Ďalšie články

Veľký smútok zaplavil česko-slovenskú jazzovú scénu: Opustil nás výnimočný saxofonista Rostislav Fraš
V stredu sa vo večerných hodinách Prahou rozširovala veľmi smutná správa o odchode obľúbeného...
Alf Carlsson/Jiří Kotača Quartet vydáva nové CD: JOURNEYS kombinuje jazz, škandinávsku hudbu a moravský folklór
Alf Carlsson/Jiří Kotača Quartet je spoločný projekt švédskeho gitaristu Alfa Carlssona a českého...
Súťaž o 1 x 2 vstupenky na One Day Jazz Festival v bratislavskom Istropolise
Prinášame vám súťaž o 1 x 2 vstupenky na koncertný večer One Day Jazz Festivalu, ktorý sa uskutoční...
Swingless Jazz Ensemble jubiluje: Dvadsiate narodeniny oslávia krstom debutového albumu
Big band Swingless Jazz Ensemble pôsobí na slovenskej hudobnej scéne už takmer dve desaťročia....