Skúste v tom hudobnom balaste, ktorý ako výsledok bezpríkladného nadproduktu dneška zahlcuje dátové nosiče, uši a hlavy, nájsť kapelu, ktorá to so zvukom myslí Vážne. Poznáte kapelu, ktorá zo svojich albumov a live nahrávok ponúka „master tapes“, pravidelne aj prepracované Vinyly, respektíve audio DVD? Mne pri tomto zamyslení automaticky napadne maďarská fusion kapela Djabe. Sledujem ich už dlhšie, konkrétne od ich vystúpenia na BJD v roku 2002, vzhľadom na môj vek vtedy ešte zo záznamu na Dvojke. Až neskôr s objavovaním mne dovtedy neznámeho sveta kvalitnej reprodukcie hudby a so značkami prehrávačov, zosilňovačov, reproduktorov a doplnkov iných, exotickejších, krajších a lákavejších názvov, než aké sú známe z predajní elektroniky, som postupne prestal počúvať MP3 z „mobilu“ a uvedomil si, aké povznášajúce môže byť spojenie s hudbou v akte sústredeného posluchu. Aj kapely ako Djabe som od tohto momentu začal vnímať inak - totiž ako tých, ktorí to s hudbou myslia vážne, dbajú na jej čo najvernejšie zachytenie, na jej čo najbezprostrednejšiu reprodukciu. Tu nejde len o marketing, o chŕlenie produktov za cenu čo najväčšej prítomnosti na trhu, ako to robia iní brontosauri v hudobnom biznise, ale o záujem o fanúšika. Takáto kapela si váži poslucháčku/poslucháča, pretože sa mu snaží priniesť to najlepšie zo zvukových možností danej doby. Viete si predstaviť moje nadšenie, keď mi kuriér doručil balík, v ktorom boli tri posledné realizácie Djabe na vinyloch!
Djabe & Steve Hackett: "Back To Sardinia" (Gramy-H 2020)
Po troch rokoch od ich prvého nahrávania na ostrove Sardínia v dedinke Tergu sa Djabe na tomto očividne inšpiratívnom mieste stretli opäť. Tentoraz už bez Stevea Hacketta, ich dvorného hosťa, alebo skôr stáleho externého člena kapely, ktorému hudobné cítenie maďarských kolegov zjavne sadlo, pretože okrem spoločného koncertovania sa pravidelne objavuje na všetkých ich projektoch. To že ex-člen Genesisu nebol na Sardínii aj v roku 2019 ešte neznamená, že sa na nahrávke nepodieľal. Svoje party nahral v Budapešti u basgitaristu a zakladajúceho člena kapely Tamása Barabása. Slnkom zaliate miesto s dominantou v podobe románskeho chrámu Nostra Signora di Tergu z 11. storočia pôsobí zjavne pozitívne. Už prvá nahrávka "The Sardinia Tapes" (2017) sa niesla v mierne letargickom duchu, takého toho snového hĺbania nad krásou sveta a pominuteľnosťou okamihu. Západy slnka a spoločné bytie v improvizovanom nahrávacom štúdiu, ale zato s najlepším vybavením, sa odzrkadlili na meditatívnych pasážach, pokojne plynúcich groovoch a atmosférach nasiaknutých morským ovzduším. Tentoraz sa ich spoločné stretnutie nieslo v mierne progresívnejšom duchu. Vzduch blízkeho mora bol zrejme ostrejší, pretože spoločné hranie, improvizovanie a komponovanie insitu sa pretavilo do energickejších plôch, do jasnejších odkazov na rockovosť fusion základu. Prvú nahrávku zo Sardínie som si púšťal vyslovene ako zvukovú kulisu, zatiaľ čo druhé session na talianskom ostrove prinieslo pre mňa ešte zaujímavejší výsledok. Upokojujúce počúvanie.
Djabe: "The Magic Stag" (Gramy-H 2020)
Imre Égerházi, otec ďalšieho zakladajúceho člena Djabe Attilu Égerháziho, bol maďarským výtvarníkom, ktorému učaroval vidiek, scény bežného života a staromaďarské ságy. Tieto témy boli a sú blízke širokej verejnosti, preto sa aj jeho dielo tešilo a teší popularite. V ľahko čitateľných znakoch sa odvoláva na rozprávky a legendy, predostiera romantické vízie idealizovaného sveta dedinských tradícií. Na tieto obrazové predlohy už Djabe siahlo pri albume "Sheafs Are Dancing" (2003) a "In The Footsteps of Atilla and Genghis" (2011). Tentoraz sa predlohou stalo viacero diel a koncepčne reagovala kapela na rôzne predlohy pri každej kompozícii. Ako pri opise diel Imre Égerháziho, je možné aj pri hudbe Djabe na tomto albume hovoriť o dobre a ľahko stráviteľnom fusion. Ich rukopis je v posledných produkciách bezproblémovo čitateľný, chytľavé melodické linky hrané poväčšinou trúbkou Árona Koos-Hutása, s plnokrvnými synth zvukmi keyboardistu Jánosa Nagyho, sladkými vyhrávkami so zvukom Ovation gitary Attilu Égerháziho a pevne swingujúcou rytmikou bubeníka Pétera Kaszása a inštrumentálne skvelého basgitaristu Tamása Barabása. Možno by im prospelo viac odvahy, tak ako v príkladnej Far Away, a menej nostalgickej ľúbivosti ako na prvej strane LP, čo ale nič nemení na fakte, že Magický jeleň sú typickí Djabe posledných rokov, opäť s výborným masteringom a prevedením samotného LP produktu.
Djabe: "First Album Revisited" (Gramy-H 2021)
Maďarský zvukový a produktový megalomani sa programovo venujú aj reedíciám starších nahrávok, uvedomujúc si možnosti, aké im v postprodukcii umožňujú súčasné technológie. Tak prišla v poslednom vrhu na rad aj ich úplná prvotina z roku 1996, nesúca iba názov kapely. Je zaujímavé počúvať, aké hudobné gény ovplyvnili ich vývoj. Pri ich prvom albume je jasné, aký výrazný podiel mal na formovaní Djabe perkusionista András Sipos. Jeho práca s exotickými perkusívnymi nástrojmi definovala zvuk tejto kapely a aj práca na jednotlivých kompozíciách bola paradoxne viac experimentálna, ako teraz. V deväťdesiatych rokoch bol pri snahe uchopiť svoju identitu dôležitý prvok etno- a worldmusic, kým pri posledných realizáciách sú tieto polohy čoraz zriedkavejšie. Aj pre samotnú kapelu by mohlo byť inšpirujúce analyzovať svoj genofond a tým priniesť do ďalších projektov opäť viac entuziazmu pre vykročenie z etablovaných prúdov, na ktorých aktuálne kapela žne úspechy, ale ktoré v dlhšom horizonte môžu predstavovať riziko sebavyprázdňovania sa. K samotnému produktu opäť kvalitatívne a zvukovo niet čo dodať. Prosím, ak uvažujete nad zakúpením týchto nahrávok, odporúčam jednoznačne vinyly. Táto posledná reedícia je v žltom transparentnom prevedení, čo dokonca zaujalo a ohúrilo aj moje deti (vek 4 a 7). Pri rituáli výmeny strany platne si zároveň uvedomíte, o aký podstatný kus estetického zážitku nás oberajú digitálne technológie, a síce o priamu fyzickú účasť na dianí v hudbe, o kontakt s ňou a bezprostredný vizuálny stimul. Ruky preč od streamov!
