Keď bol posledný album "Dreams and Daggers" Cecile McLorin Salvant nominovaný na ocenenie Grammy, rozhodla sa speváčka znovu si vypočuť niekoľko skladieb, aby pochopila, čím spôsobila taký rozruch. Nevydržala počúvať ani dve piesne. Cecile jednoducho nedokáže vystáť svoj jazzový spev, aj napriek tomu, že jej neobyčajná kreativita ju preslávila po celej zemeguli a už jej získala aj jednu sošku Grammy.
Mnohí hudobníci počujú vo svojich nahrávkach iba chyby, no pri speváčke Cecile McLorin Salvant je to omnoho horšie. "Načo si spôsobovať zbytočné utrpenie?", zhrnula v jednom z rozhovorov. "Svoje nahrávky som nútená počúvať pri mixovaní a masteringu, no od chvíle, keď je album na svete, už sa ma to netýka. Nechcem ho viac počuť. A nikdy nie pre svoje potešenie, to určite nie. Jednoducho nemám rada svoju hudbu. Rada hudbu tvorím, rada som na pódiu a vystupujem. Asi je to zvláštne, no je to ako zrkadlo. Nie sme určení na to, aby sme počúvali sami seba, nemáme sa pozerať o zrkadla. Máme iba dávať a potom prijímať to, čo dávajú ostatní."
V súčasnosti 28-ročná speváčka Cecile pochádza z USA, no jej matka je francúzka a otec z Haiti, jej hudobné vplyvy sú preto rôznorodé. Ako mladá študovala klasický spev, konkrétne barokovú hudbu a ako 18-ročná sa prihlásila na Konzervatórium Dariusa Milhauda vo francúzskom Aix-en-Provence. Tu sa okrem klasického spevu zoznámila prostredníctvom voliteľných predmetov s jazzovou interpretáciou a začala si tak hľadať svoje vlastné chodníčky. Napriek tomu nikdy nemala jazzového učiteľa spevu a keď sa jej niekto raz spýtal, akú radu by dala mladým spevákom, odpovedala: "Odučte sa všetko, čo vás niekto naučil a snažte sa spievať ako vaša stará mama. Ja chcem vedieť spievať ako moja stará mama. Ako keby som mala 200 rokov a bez akejkoľvek vzácnosti."
"Vzácnosť" je termín, ktorý Salvant používa pre posadnutosť snahou uspokojiť publikum dokonalými profesionálnymi vystúpeniami. "To hovorím, lebo veľa maľujem, ale robím to pre seba. Nikto sa na mňa nepozerá. Nikoho nezaujíma, čo maľujem. Takže v tých maľbách je niečo prirodzenejšie, jedinečnejšie a tým pádom aj úspešnejšie, bez obavy o to, či je to dokonalé, ako to, čo robím, keď vystupujem a spievam. Hoci sa to neustále snažím opravovať, niekedy mi to ujde. Stále mám niekedy zúfalú potrebu 'odviesť dobrú prácu'."
Napriek týmto výrokom znie pre bežné ucho prejav Cecile, akoby speváčka vypustila svoje vnútorné dieťa a nechala ho hrať sa na pieskovisku zvanom "jazz". "Je pravda, že sa snažím dať do toho element hry a nesústrediť sa príliš na to, ako zniem. Samozrejme je v tom vždy nejaký kúsok kontroly, ktorá do mňa bola vtĺkana prostredníctvom hodín klasického spevu už od mladého veku. No zároveň v sebe cítim aj túžbu jednoducho sa hrať a objavovať veci, nebyť taká prísna a nebrať to tak vážne. Len sa to nie vždy darí úplne."
Cecile McLorin Salvant je držiteľkou ceny Grammy za najlepší jazzový vokálny album v roku 2016 a výherkyňou ocenení magazínu DownBeat za rok 2014 v kategóriách Jazzový album roka, Speváčka, Vychádzajúca jazzová hviezda a Vychádzajúca hviezda jazzového spevu.
Zdroj: smh.com.au
Autor: Martin Uherek
Foto: Adelaide Festival
