Veľké, svetové a vyrobené na Slovensku: Symphony Meets Jazz
Iste ste sa už stretli so symfonickým prevedením modernej jazzovej i populárnej hudby. Robia to mnohí slávni i menej slávni umelci po celom svete a tento koncept sa teší veľkej obľube. Niet divu, mohutný zvuk orchestra dodáva pôvodne komorným skladbám novú energiu a poslucháča doslovne strhne so sebou. Populárna je napríklad spolupráca mnohých svetových hviezd s holandským Metropole Orkest, no projektov a hudobných telies je dnes množstvo. Ale pozor, vedeli ste, že niečo také máme aj na Slovensku?
Projekt nesie názov Symphony Meets Jazz a na svedomí ho má formácia okolo gitaristu a perkusionistu (perkusie vlastnej výroby) Borisa Čellára a speváčky Lucie Lužinskej. Tí spojili sily so Štátnou filharmóniou Košice (náš druhý profesionálny symfonický orchester), aby poslucháčom priniesli originálne aranžmány jazzových skladieb. Spracoval ich dirigent a saxofonista Adrián Harvan. Rytmické jadro kapely okrem Čellára tvoria Michal Fedor na bicie, Branislav Valanský na kontrabas a basgitaru a Valér Miko na klavíri.
O projekte práve vyšiel čerstvý dokument (pozri nižšie), ktorý obsahuje úryvky premiérového koncertu i rozhovory s jeho hlavnými aktérmi. Repertoár bol vskutku ambiciózny, interpetovať notoricky známy Summertime, odspievať krkolomné Spain Chicka Coreu, či čitateľne predniesť skladbu od Jacoba Colliera, mladého majstra polyrytmu, nie je ľahká úloha. Záznam z koncertu však pôsobí, akoby tomuto telesu nič nebolo prirodzenejšie. Aranžmán Collierovej skladby Hideaway trefne doplnený o nápev slovenskej ľudovej piesne je vynikajúci, orchestrácia je veľkolepá, farebná i hravá a Lucia Lužinská spieva naozaj bravúrne.
Položme si však otázku, prečo je dobré, že na Slovensku takéto čosi vzniklo. Veď ako sme spomenuli na začiatku, podobných projektov je kvantum, stačí si otvoriť YouTube. Nechajme hovoriť Borisa Čellára: „Akonáhle sa hudba zdigitalizuje a prenesie sa do jednotiek a núl, stráca vibrácie, ktoré sú tu a ktoré sa dajú počuť. Ľudia, ktorí neprídu na koncert, nemajú možnosť zažiť prenos skutočných vibrácií orchestra na nich.“
Význam tohto projektu (ako aj živej hudby ako takej) je teda priniesť človeku autentický zážitok z jej vnímania, o ktorý ho digitálne média ochudobňujú. Verme teda, že sa Symphony Meets Jazz ešte na pódia mnohokrát vráti. Je to projekt svetovej úrovne, ktorý máme doma a rozhodne je čo počúvať.
