Čerstvá nahrávka brnenského zoskupenia Cotatcha Orchestra prináša nesmierne vkusné a podmanivé spojenie moderného bigbandového zvuku s elektronikou. Album ,,Bigbandová elektronika” sa zrodil pod hlavičkou amerického vydavateľstva Parma Recordings a nepochybne patrí medzi najvýraznejšie počiny tohto roku. Viac sa dočítate v našej recenzii.
Cotatcha Orchestra je už etablovaným bigbandom na českej jazzovej scéne, no slovenskému publiku sa zatiaľ predstavil len na Mikulášskom Jazzovom Festivale v roku 2016. Medzinárodný šesťnásťčlenný orchester založil trubkár, aranžér a skladateľ Jiří Kotača počas svojho magisterského štúdia jazzovej interpretácie na Janáčkovej akadémií múzických umení v Brne s víziou prezentovať originálnu bigbandovú hudbu. Repertoár zoskupenia tvorili spočiatku skladby svetoznámych jazzových skladateľov ako aj súčasná česká tvorba. Postupne sa však doň dostávali autorské kompozície členov orchestra (prevažne študentov a pedagógov na JAMU) a elektronika, ktorá ovplyvnila vývoj zvuku zoskupenia v posledných rokoch. Spájanie jazzu s elektronikou v podobe využívania samplov, rôznych syntetizátorov, alebo efektov pre nástroje a spev je dnes čoraz populárnejšie. Hudobníkom a skladateľom totiž otvára nové možnosti práce so zvukovými farbami, rytmom či samotnou inštrumentáciou.
Rovnako je to aj v prípade nahrávky „Bigbandová elektronika" z dielne Cotatcha Orchestra. Nielenže autori pracujú s elektronikou v rámci jazzovo-bigbandového kontextu citlivo a vytvárajú harmonický súlad týchto dvoch svetov, dosahujú v skladbách vďaka nej žiadúcu intenzitu a epickosť. Album oplýva silou zhudobnených príbehov a pocitov v podobe moderného, miestami aj experimentálneho či naopak tradičnejšieho bigbandového zvuku. Nahrávku tvorí 9 originálnych skladieb. Autorom väčšiny z nich je klavirista a skladateľ Martin Konvička, ktorý sa postaral taktiež o elektronickú produkciu. Každá z jeho kompozícií je nositeľkou výraznej idey, nechýbajú krásne motívy, ambientné plochy, nápadistá práca s dychovými sekciami a elektronickými samplami či trapovými beatmi.
Album otvára dynamická skladba „Sen Sei“, ktorá hovorí o kultúre boja a sily. Jej prvotná mysteriózna nálada intenzívne graduje až do záverečného dramatického súboja dychových nástrojov. Dej pretkáva rytmicky prúdiaca elektronika a expresívne sólo vynikajúceho altsaxofonistu Mareka Kotaču. Pozvanie na nahrávanie debutu prijali aj dvaja prvotriedny hudobní hostia speváčka Lenka Dusilová a holandský trombonista Ilja Reijngoud. Druhá skladba „Billy’s Pillgrimage", zverejnená ako samostatný singel s videom už týždeň pred vydaním celého albumu, svojim pôvabom vyčnieva nad ostatnými aj vďaka príjemne zafarbenému hlasu a presvedčivému prejavu Dusilovej. Obohatenie inštrumentálneho zvuku, najmä akordových voicingov, o vokály vo vyššom registri znie skutočne magicky až rozprávkovo. Lyricko-motivickými sólami sa za vnímavého sprievodu rytmickej sekcie predstavili Martin Konvička a Jiří Kotača. O pôvode spolupráce s Dusilovou hovorí bližšie sám kapelník v tlačovej správe z novembra.
Náladovo celkom kontrastnou k predošlým je posledná skadba albumu „Very Old Lady Driving A Ferrari“. Rytmicky výrazná hlavná téma v aranžmáne pre dychové sekcie ukazuje aj ostrejšiu polohu nástrojov a poslucháčovi dáva zreteľnú predstavu situácie opísanej v názve skladby. Sólová časť sa však celá nesie v tradičnom swingovom štýle s basieovskými saxofónovými vyhrávkami v pozadí. Sólistom je druhý spomínaný hosť Ilja Reijngoud, brilantný trombonista, skladateľ, pedagóg a taktiež výherca prestížnej súťaže Thelonious Monk Competition v r. 2003 (dnes už pod názvom Herbie Hancock Competition).
Príbeh pokračuje skladbou „Sardanapalm“, rozdelenej do dvoch častí podľa vytvoreného slovného spojenia z mena asyrského kráľa Sarda a názvu vojenskej výbušniny Napalm. Za kompozíciou stoja hlboké myšlienky o tolerancií ku koreňom zdanlivo vzdialených kultúr blízkeho východu a nezmyselnosť bojov či nenávisti pod rúškom ideológie či náboženstva. Obrazotvorná inštrumentálno-elektronická časť plynule prechádza do masívnej plochy rytmicky podporenej trapovým beatom. Ponad to znie sólová trúbka Jiřího Kotaču, ktorý moduluje zvuk nástroja či už v davisovskom štýle za pomoci dusítka alebo pridaním efektu. Vedúci bigbandu prispel na album svojou autorskou skladbou s názvom „Modal Song“, ktorá sa ideovo dotýka životných zmien, nespracovanej minulosti a akejsi nádeje v krajšiu budúcnosť. Krásnym momentom v tomto duchu je spoločná gradácia sólistov a bigbandu pred záverečnou témou a prepletenie Jiřího krídlovky s altsaxofónom Radka Zapadla. Hoci je Jiří Kotača hlavným sólistom orchestra, na nahrávke dáva priestor aj ďalším členom dychovej či rytmickej sekcie. Je citeľne poznať, že kompozície a sólové party sedia každému sólistovi ako ušité na mieru. V skladbe „Gloryhole Waltz“ sa poslucháč nechá uniesť sólami kontrabasistu Petra Kormana a klaviristu Martina Konvičku. Hlavna téma jemne pripomína tvorbu a zvuk trubkára Kennyho Wheelera. Pútavé improvizácie zaznejú aj v kompozícií „Nerf Nitro Throttle Shot Blitz“, nesúcej názov detskej hračky a upozorňujúcej na neúnosné množstvo impulzov, ktoré sa na nás v súčasnoti valia z každej strany. Po sólovej časti bubeníka Kamila Slezáka si slovo berie Radim Hanousek s nádherným zvukom basového klarinetu odhaľujúcim aj jeho experimentálnu polohu. Skladateľsky k albumu prispel taktiež klavirista, skladateľ a pedagóg Jiří Levíček. V jeho spevnej balade „For Ben“ sa o subtílne sólo postaral Martin Konvička a opäť Jiří Kotača, ktorý sa s krídlovkou elegantne vznáša nad orchestrom.
Nahrávke „Bigbandová elektronika“ niet naozaj čo vytknúť, počúvať ju je zážitkom. Jediným je len obal albumu, ktorý síce pôsobí efektne, no na môj vkus až trochu gýčovo. Obsah je však kvalitným prínosom a obohacujúcou inšpiráciou pre hudobníkov a skladateľov, ktorí sa pohybujú alebo chcú pohybovať v multižánrových vodách súčasnosti nielen na domácej ale aj svetovej scéne. Dúfam, že sa čoskoro dočkáme aj živého koncertu Cotatcha Orchestra.
Album nájdete na streamovacích platformách a k zakúpeniu tu:
bit.ly/CO_Bigbandova_Elektronika
Lenka Molčányiová
Obal albumu: Edward A. Fleming
Fotografia: Jonatan Jan
