Ani tento mesiac sa jazzová komunita nevyhla ďalšej veľkej strate. Navždy nás opustila legenda hardbopovej gitary. Pat Martino zomrel 1. novembra 2021. Vo veku 77 rokov podľahol chronickej poruche dýchacích ciest.
Pat Martino bol renomovaný jazzový gitarista, pochádzajúci z Filadelfie. Preslávil sa pre jeho plynulé bopové linky a virtuozitu. Počas jeho 6-dekádnej kariéry sa musel naučiť hrať na gitare úplne od začiatku, po tom, čo prekonal mozgovú aneurizmu v roku 1980. Od roku 2018 trpel na chronickú poruchu dýchacích ciest, ktorej nakoniec podľahol.
"Zmenil spôsob hry na gitare," povedal jazzový organista Joey DeFrancesco, ktorý s Martinom a Billym Hartom nahral album Live at Yoshi´s. "Vychádzal z legiend ako Wes Montgomery a Kenny Burrell, na základe ktorých štýlu si vytvoril svoj vlastný zvuk. On a George Benson sú najvplyvnejšími gitaristami," dodáva DeFrancesco.
Martino bol zázračným dieťaťom, ktorý študoval pod vedením renomovaného učiteľa vo Filadelfii, Dennisa Sandoleho. Sandole učil aj Coltrana, s ktorým bol Martino v priateľskom vzťahu. Ako tínedžer hral s popovou hviezdou Filadelfie, bubeníkom Bobbym Rydellom. Ako 15-ročný sa presťahoval do Harlemu, kde začína jamovať a hrávať s jeho hrdinami.
“Mal absolútny sluch a obrovský dar,” povedal John Mulhern, Martinov žiak a dlhoročný priateľ.
Známe je vyjadrenie Georga Bensona, ktorý často hovoril príbeh, kedy prvýkrát počuť hrať Pata Martina. Bolo to v 60. rokoch minulého storočia v newyorskom klube Small’s Paradise: "Bol som mimo New Yorku a myslel som si, že som dobyl newyorskú scénu. Potom som však videl tohto mladého chlapca s gitarou. Počul som ho hrať jedny z najúžasnejších liniek vôbec. Mal všetko. Tón, rytmus, úžasnú artikuláciu a celý dav čiernych poslucháčov šalel. Pomyslel som si, že ak toto je príklad toho, aký je New York, odchádzam z tadeto."
Martino sa narodil s arteriovenóznou malformáciou, abnormalitou mozgových krvných ciev. Často preto trpel silnými záchvatmi, ktorým skoro podľahol v 80. rokoch minulého storočia, kedy učil v Kalifornii. Život mu zachránila operácia v nemocnici v Pennsylvanii. Dôsledkom však bola strata väčšinu pamäte, spolu s vedomosťami gitarovej hry. Hrať na gitare sa teda musel začal učiť od úplných základov, čo mu zabralo niekoľko rokov.
V roku 2011 bola o ňom vydaná autobiografia, ktorú napísal Bill Milkowski. Martino sa v knihe vyjadril, že aneurizma bola tou najlepšou vecou, ktorá sa mu mohla v živote stať.
“ Nálady, ktoré mám teraz v mysli sú v každom momente a ohľade oveľa koncentrovanejšie a presnejšie, takže sa dokážem plne sústrediť na to, o čom je skutočne život. Rozum má v sebe spôsob myslenia o mnohých veciach, ktoré nás odpútavajú od prítomného momentu. Preto, ak dokážem milovať svoj život v danom okamžiku, som na správnom mieste v tom správnom čase."
Dávid Oláh
Zdroj: www.inquirer.com
