Pat Martino patrí k neveľkej skupine muzikantov, ktorí priekopnícky posunuli hranice hudby na svojom nástroji. Dnes už slávni mladší kolegovia ho citujú ako svoj vzor a inšpiráciu. Gitarový štýl „Pat Martino“ je medzi hudobníkmi zaužívaný pojem a má mnoho obdivovateľov a následovníkov.
Pat Martino sa narodil ako Pat Azzara 25.augusta 1944 v Južnej Philadelphii. S jazzovým svetom ho zoznámil jeho otec, spevák a muzikant Carmen „Mickey“ Azzara. Ten brával mladého Pata do miestnych klubov na koncerty jazzových legiend, kde spoznáva aj hudbu gitaristu Wesa Montgomeryho. Medzi hodinami gitary Pat často trávil svoj čas u Johna Coltrena a pri šálke horúcej čokolády predebatovali hodiny o hudbe.
Ako pätnásť ročný odchádza Pat Martino do rušného jazzového Harlemu v New Yorku. Tu zdokonaluje svoje remeslo vstrebávaním rytmu a harmonie organových trii. Vystupuje po boku tenor saxofonistu Willis Jacksona, hammondovej legendy Don Pattersona, Richarda "Groove" Holmesa, alebo Jack McDuffa. Pat Martino ako dvadsať ročný podpisuje zmluvu s Prestige Record a jeho úspešná sólová kariéra je potvrdená albumami ako Strings!, Desperado, El Hombre a Baiyina. S každou novou nahrávkou posúva Martino hranice postmoderného bopu a upevňuje si pevné miesto medzi elitou jazzových umelcov.
Počas medzinárodného turné s fusion kapelou „Jouyous Lake“ v roku 1976 začína Pat Martino dostávať bolestivé záchvaty, ktoré boli diagnostikované ako aneuryzma mozgových ciev. Následuje nevyhnutná operácia, po ktorej Martino tragicky stráca svoju pamäť. S ťažkosťou spoznáva svojich rodičov, nepamätá si na vlastnú hudobnú kariéru ani na svoje gitarové majstrovstvo. Martino sa však nevzdáva, následujúce mesiace intenzívne študuje svoje vlastné nahrávky.
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a Pat Martino sa vracia na pódiá svetového jazzu koncertom v New Yorku v roku 1987, ktorý je zaznamenaný na albume s príznačným názvom „The Return“, čiže „Návrat“. Ďalšiu pauzu v jeho nahrávacej a umeleckej činnosti spôsobilo vážne ochorenie jeho rodičov. Martino sa vracia do štúdia až po ich smrti v roku 1994, kedy nahráva album „Interchange“. Následujú experimenty s novými technickými vymoženosťami ako gitarový syntenzátor, úspešné vysúpenia po celom svete a dvanásť vydaných albumov. Zatiaľ posledný vyšiel v apríly v roku 2013 a nesie názov „We are Together Again“.
Dnes žije Pat Martino v rodnej Philadelphii, vyučuje na gitarových seminároch a aktívne žije jazzovou hudbou. Štyri krát bol nominovaný na cenu Grammy a v roku 2004 získal prvé miesto od čitateľov v prestížnej ankete časopisu Downbeat v kategórii „Gitarista roka“.
Jedna zaujímavosť pre čitateľov gitaristov, Pat Martino je známy svojou nezvyčajne silnou hrou pravej ruky. Keď v štrnástich rokoch navštevoval hodiny u známeho učiteľa Dennisa Sandola, neustále trhal struny. Nepomohli ani rady o inom úchope trsátka a hodiny cvičenia stupníc. Pat Martino to nakoniec vyriešil extrémnou hrúbkou strún, ktorú používa do dnešných dní. Jeho najtenšia struna „e“ má hodnotu 0,015“ až 0,016“!
Foto: www.benedettoguitars.com, zdroj: www.patmartino.com
Peter Baláž
