Všetko sa dá. Hlavne na Berklee

Všetko sa dá. Hlavne na Berklee
jazz.sk

Bratislava, Paríž, Boston. Roky mimo domova, štúdium, cesty, drina. Toto a snový zvuk vibrafónu sprevádzalo mladú absolventku Berklee, Ľudmilu Štefánikovú, kým priniesla (aj) domov svoj debutový album Be Beautiful. Počas krátkeho turné po bratislavských a pražských kluboch nám porozprávala o cédečku a o štúdiách v Paríži a na Berklee.

Išli ste si do Bostonu splniť sen?

Štúdiom na Berklee sa mi určite splnil sen. Išla som tam za vzdelaním. Som rada, že sa mi konečne  podarilo dostať do štádia, že som spokojná a mám istotu v tom, čo viem.  Aj keď vždy je čo zlepšovať a človek sa učí stále.

Vibrafón ale nie je celkom  typickým nástrojom pre ženu. Ako hlavný predmet ste mali vibrafón až v Paríži. Ako to bolo s konkurenciou tam?

V Paríži som nestretla veľa vibrafonistiek. Naopak na Berklee sú melodické perkusie stále populárnejšie aj u žien. Veľa dievčat z Ázie študujú na Berklee vibrafón alebo marimbu ako hlavný nástroj.

Koľko ich asi bolo v čase vášho štúdia na Berklee?

Bolo by možné spočítať ich na prstoch jednej ruky, možno dvoch.To je v porovnaní s počtom hráčov na iné melodické nástroje predsa len menej.

Rozhodne ste jediná slovenská vibrafonistka, ktorá vyštudovala Berklee. Študovali ste aj na American School of Modern Music v Paríži a na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Chcete v krátkosti porovnať štúdium u nás a v zahraničí?

Všetky školy, ktoré som absolvovala, boli  úžasné. Naučila som sa veľmi veľa a čerpám z toho dodnes. Keď som prišla na Berklee, mala som dvadsaťsedem rokov. Vedela som presne, čo chcem a preto ma profesori  brali inak.

Čerství vysokoškoláci mávajú okolo dvadsať rokov. Ako ste si rozumeli so spolužiakmi?

Na Berklee stretnete rôzne vekové kategórie. Nikto tam nerieši vek. Našla som si tam okruh priateľov, s ktorými som študovala. Či už spolužiakov, alebo profesorov. Berklee je súkromná škola a nie je vekovo ohraničená, na rozdiel od štátnych škôl.

Štúdium na Berklee vyžaduje veľa administratívy, ktorú musia zahraniční študenti absolvovať . Mali ste asi aj veľa starostí.

Zahraniční študenti si musia dokázať udržať štatút študenta. To znamená, že musíme mať dobrý priemer, aby sme dostali vízum a štipendiá, ktoré nám pomáhajú študovať.  Musíme včas odovzdávať rôzne formuláre súvisiace s pobytom v Amerike. Stačí malá chybička a idete domov, prípadne vás môžu na niekoľko rokov vyhostiť.

To nie je najlepší pocit. Ako ste to zvládali a ako sa vám žilo v Bostone?

Odhliadnuc od starostí, súvisiacich so zháňaním štipendií, ktoré mi umožnili študovať, to bolo veľmi dobré obdobie. Treba sa rozprávať s ľuďmi a vedieť, koho sa na čo opýtať. Pochopia vás a poradia vám. Ak je štúdium hlavný dôvod, prečo tam chcete byť. Všetko sa dá. Hlavne na Berklee.

Pri tom všetkom ste si písali hudbu na album Be beautiful. Kde ste brali inšpiráciu?

Nad vlastným cédečkom som začala uvažovať v lete 2010, kedy som na plný úväzok pracovala pre Berklee. Bol to môj prvý semester „off“.  Keď mi skončilo toto pracovné leto, mala som dva týždne voľna. Chcela som začať pred tým, ako prišiel veľmi ťažký semester na Berklee Global  Jazz  Institute. Bola som tam ako interpret hry na vibrafóne.  Učili ma hudobníci ako George Garzone či Danilo Perez. a mali sme naozaj veľmi veľa hrania. Zavrela som sa doma a začala som komponovať.

Skladby teda vznikli z nánosov, ktoré sa nazbierali počas vášho života v Bostone a v Paríži?

Áno. V mojich skladbách sa snažím vyrozprávať príbeh. Je to ako osobná výpoveď. Nie sú to len noty. Napríklad skladba Journey je o tom, ako som bola sedem rokov  mimo domova. Snažím sa zaznamenať náladu jednotlivých príbehov a to, aké pre mňa boli. Väčšinou bez textu.

Na cédečku sú skladby, kde sa rapuje. Na úvod jednej z nich ste nahovorili slovenský text.

Rap je v skladbách Farewell Lullaby a Loose Muse. Text, ktorý som nahovorila v tej prvej, napísala moja mama. Je to spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Raper na albume je slovák, Pejro Káresky. Zoznámil ma s ním môj brat Vilko. Pejro sám napísal texty k rapu, výborne všetko vystihol textovo aj štýlovo.

Poslucháči môžu mať pocit, že je vaša hudba trochu ponurá. Atmosférou môže pripomínať filmy Davida Lyncha.

To isté mi povedal môj otec. Priznám sa, že filmy Davida Lyncha sa mi veľmi páčia. Posledná skladba na albume, On The Edge, mi evokuje začiatok Lynchovho filmu Lost Highway.  Ako ide Bill Pullman v roli saxofonistu na free jamsession.

Ďalší David, ktorý vás inšpiroval, je kontrabasista Dave Holland. Podľa neho ste nazvali aj skladbu Dave in Holland.

K jeho hudbe som sa dostala v Paríži. Profesor ansámblu mi dal vypočuť jeho cédečko, kvôli  vibrafonistovi Steveovi Nelsonovi. V tom období som sa nemala ako dostať k takýmto veciam.

Máte aj iných hrdinov, alebo vzory?

Mám a veľa. Ale takto narýchlo iste na niekoho zabudnem. Určite je to môj otec, mama, brat, Ivica a Naďovka a ďalšie moje dve mamy.

Takže máte päť „mám“?

Áno. Sú to vlastne moje tety a kamarátky mojej mamy. Mama chodievala, ako operná speváčka, na zájazdy. Vtedy boli pri mne ony.

Čo vás inšpiruje k písaniu hudby?

Hlavne životné situácie. Keď sa stane, že stretnem niekoho v pravú chvíľu, v pravý čas a ten človek mi povie niečo, čo práve potrebujem počuť. Každá skladba na albume má svoj dôvod.

Akú hudbu počúvate?

Počúvam vážnu hudbu. Mám rada ruskú školu a veľkým vzorom je pre mňa Rachmaninov. Ale vypočujem si aj R´n´B. Kvôli speváčkam, majstrom zvuku, aranžérom a rytmickej sekcii.  Nezavrhujem ani komerčných umelcov.  Napríklad taký Eminem priniesol prevrat vo frázovaní a v rytmike.

Z hudby na albume Be Beautiful je zrejmé, že sa zaujímate nie len o džezovú hudbu, nebojíte sa hľadať prieniky.

Nebojím, práve naopak. Pripravujem ešte jedno prekvapenie. Poviem o ňom viac, keď to bude aktuálne.

Prečo sa album volá Be Beautiful?

Je to prianie všetkého dobrého všetkým ľuďom a aj sebe. Je to také zmierenie sa so všetkými a všetkým.  Aby ľudia v sebe vedeli nájsť vnútornú radosť, uspokojenie a rovnováhu.

 

Jana Gavačová
Foto: Sebik.tv

Viac info na  http://innercirclemusic.net/artists/ludmila-stefanikova a http://www.ludmilastefanik.com

Galéria

03 ludmila stefanikova.jpg
01 psycho.jpg
04 atmoska.jpg
05 Hryzo.jpg
06 radost.jpg
02 psycho.jpg
07 seriozko.jpg
08 ls.jpg
09 umenie.jpg

 

 

Ďalšie články

Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...