V polovici decembra sa v Divadle Aréna uskutočnil posledný jazzový koncert v roku 2017. Pôvodne mal vystúpiť Dan Bárta s projektom Illustratosphere, no kvôli úrazu gitaristu sa toto vystúpenie žiaľ muselo zrušiť. Beznádejne vypredaná Aréna nakoniec privítala Dana Bártu s triom Roberta Balzara.
Koncert otvoril úvodným slovom Martin Valihora, ktorý sa poďakoval publiku, partnerom, sponzorom a vedeniu Divadla Aréna. Následne privítal na pódium kapelu. Dan Bárta s nesmiernou dávkou sympatie moderoval celý večer. Lídrove vtipné príhovory boli spestrené výbornou slovenčinou, celkovým darom reči a komunikáciou s divákmi.
Hudobne sa večer niesol v znamení mainstreamového jazzu, popu a funku. Prvá skladba mala rýchle sambové tempo. Bárta je spevák európskeho formátu. Jeho krásny hlas je plný emócií, ktoré dokonalo korešpondujú s náladou a textami danej pesničky. V jeho prejave je cítiť prvky Cheta Bakera, Jamiroqaia a rôznych ďalších interpretov. Balzarove trio je tvorené rovnako vynikajúcimi hudobníkmi z Čiech – Robert Balzar – kontrabas, Kamil Slezáček – bicie nástroje a Jiří Levíček – klavír. Toto zloženie umelcov zabezpečilo kvalitu a vynikajúcu atmosféru. Vynikajúca jazzové aranžmány striedali jednoduchšie popové. Všetci páni si hudobne výborne rozumeli a vzájomne sa podporovali. V baladách vynikol hlavne Levíček na klavíri. Jeho štýl sprievodu a improvizačný koncept pripomínal Brada Mehldaua. Robert Balzar vynikal sólami v intrách niektorých kompozícií. Odzneli aj skladby v ktorých malo trio zaranžované nepárne rytmické plochy. Tie sa striedali s groovujúcim rytmom. Bárta si užíval aj tieto náročné skladby. Bezchybne zaspieval svoju melodickú linku a krásne zascatoval krátke, ale výstižné sólo. Jiří Levíček prifarboval kompozície zvukmi zo svojho počítača, čo rozšírilo paletu kapely. Téma "Heath the Way" mala moderné modálne harmonické plochy. Pod riff kontrabasu a klavíra predviedol svoje umenie improvizácie Slezáček na bicích nástrojoch.
Po autorských a prevzatých popových kompozíciách prišli na rad zaranžované jazzové štandardy – prvou bola "Naima" od Johna Coltrana. Groovujúci rytmus krásne podporil jednoduchý spev Bártu. Levíčkove sólo išlo priamo k veci, nieslo sa v modernom kvartovom štýle. Pokračovalo sa Chaplinovou témou "Smile". Téma mala zaujímavý aranžmán – kapela sprevádzala iba niektoré časti, inak sprevádzal Bártu klavír rozkladmi akordov. Štýlovo išlo groove, ktorý výborne sadol všetkým hráčom aj lídrovi. Po krásnych sólach Balzara a Levíčka anjelským hlasom nastúpil na tému Bárta. Pokračovalo sa pomalým groovom – Jobimovou bossa novou "How Insensitive". Bárta s neuveriteľným precítením každého tónu rozpovedal príbeh tejto skladby. Ako posledný odznel swingujúci štandard "I´ve Got You Under My Skin". Po obrovskom standing ovations odznel jeden prídavok, v ktorom sa Bárta vyhral s pedálom, ten menil jeho farbu hlasu až tak, že sme ju skoro nespoznali, išlo o abstraktný prístup k modernej kompozícii.
Koncert Dana Bártu s triom Roberta Balzara bol krásnym vyvrcholením koncertov v Divadle Aréna. Bárta je absolútny chameleón, ktorý nemá problém spievať akýkoľvek štýl. Svoj talent a umenie nám naplno predviedol. Trio Roberta Balzara je tvorené špičkou v európskom meradle. Spojenie týchto dvoch projektov v kombinácii s charizmou a humorom Dana Bártu prinieslo preplnenému Divadlu Aréna krásnu bodku za koncertmi roka 2017. Veľmi sa teším na sériu roka 2018, ktorá sa začne už v januári.
Dávid Oláh
