Vo štvrtok 18. 5. 2017 sa v Divadle Aréna opäť uskutočnil zaujímavý jazzový koncert. Fenomenálny saxofonista, skladateľ a pedagóg Radovan Tariška predstavil svoj najnovší projekt. Zoskupenie má názov Radovan Tariška Radio Band. Kapela je tvorená jednak "lokálmatadormi" domácej scény, ale aj mladými hudobníkmi, ktorí sú Tariškovými žiakmi.
Večer sa začal úvodným slovom Matúša Jakabčica, ktorý sa poďakoval partnerom a riaditeľovi Divadla Aréna Jurajovi Kukurovi za podporu a za možné zrealizovanie týchto koncertov. Následne pozval na pódium Radovana Tarišku so svojou kapelou. Rytmickú sekciu tvorili Tariškovi dlhoroční spoluhráči - Tomáš Baroš na kontrabase a basgitare, Dávid Hodek na bicích nástrojoch a Eugen Vizváry na klavíri a klávesoch. Dychová sekcia hrala v obsadení Ondrej Juraši, Peter Kollárik a mladý Matej Korbelič na trúbke, alt saxofonistkami boli dievčatá z kapely Jazz Belles - Juliána Gazdagová a Zuzana Kováčová. Na tenor saxofóne to boli Dávid Sípos a Martin Uherek. Erik Rothenstein hral na barytón saxofóne.
Ako prvá zaznela kompozícia Mariána Vargu "Zvonky, zvoňte". Aranžmán striedal klasický pochodový "feel" s groovujúcimi časťami. Dychová sekcia mala pekne zaranžované voicingy. Štýlovo ju výborne podporovala "šlapajúca" rytmika. Tariška tradične nesklamal svojim expresívnym sólom plným bluesových a pentatonických "lickov", moderných modálnych intervalických "paternov" zahratých pekným širokým soundom. Sólo išlo priamo k veci - presne vystihlo koncepciu danej skladby. Tariška následne predstavil svoju kapelu a vysvetlil, že na tohtoročné 70. výročie skladateľa a klaviristu Mariána Vargu zaranžoval jeho Zvonky, zvoňte. Okrem Tarišku sa na aranžmánoch a dramaturgii podieľal aj Eugen Vizváry. Líder privítal na pódium prvého hosťa, Petra Lipa. Hrala sa a spievala jeho skladba Tenis. Klasická durová jazz bluesová 12 taktová forma v strednom swingovom aranžmáne celej kapely rozveselila takmer úplne zaplnenú sálu Divadla Aréna. Po krásnych sólach Ondreja Jurašiho, talentovanej Juliány Gazdagovej, Uhereka a moderného konceptu Eugena Vizváryho, sa odohrali pekné "shout chorusy" dychovej sekcie a skladba sa ukončila zadnou témou v podaní Petra Lipu a riffu dychárov. Lipa sa poďakoval Tariškovi za pozvanie a uviedol následnú pesničku Prosperita. Známa molová skladba dostala nový rozmer hlavne vďaka krásnym "fill in" linkám clivého klavíra Eugena Vizváryho a dynamickým vyhrávkám dychovej sekcie. Tariška sa sebavedomo a profesionálne ujal dirigovania svojej sekcie aj celého telesa. S veľkým citom a presnosťou korigoval a smeroval celú kapelu počas celého koncertu. Po dvoch "swingovkách" prišiel latin jazz - "U doktora". Opäť išlo o výborné aranžmány. Klavírne montuno riffy, celkový "time feeling" rytmiky, štýlovo rozpísané linky dychovej sekcie a bezchybné sólo Ondreja Jurašiho spôsobili, že sme sa na chvíľu cítili ako v Mexiku. Pokračovalo sa skladbou Music USA, ktorú otextoval Milan Lasica. Išlo o "laidbackový" swingový feel založený na durovej bluesovej štruktúre. Lipa mal aj svoj scatový part.
Tariška následne privítal na pódium unikátny zjav na našej jazzovej scéne. Ide o brata bubeníka Dávida Hodeka, ktorým je iba šesť ročný Aron Hodek. Aranžmán skladby Pee Wee Ellisa "The Chicken" nebol ten klasický, ktorý sa začína gospelovým introm sekcie a improvizáciou sólistu. Tariškova verzia sa začala introm bicích nástrojov a fragmentami z melódie, ktorú hrala sekcia. Ako sólisti sa predstavili trubkár Matej Korbelič. Svoje sólo si pekne vystaval a vygradoval. Následne pokračoval Dávid Sípos na tenor saxofóne, ktorý hral s veľkým nasadením a presvedčivosťou. Eugen Vizváry postavil svoje sólo na disonantných funkových linkách. Následne prišlo k ukľudneniu keď mal svoj sólový part aj Aron Hodek. Bolo úžasné sledovať jeho neuveriteľný zmysel pre "time" a nadhľad pri každom jeho tóne. Takisto je až neuveriteľné ako citlivo a zrozumiteľne komunikoval so svojim bratom Dávidom a Vizvárym. Tariška sóloval ako posledný. Jeho rytmické "tancovanie" na dvoch - troch tónoch so striedaním alikvótnych tónov s bežným rozsahom vygradovalo až k bopovo - bluesovým linkám, coltrane changes a altissimovým tónom. Všetko bolo zahraté s veľkou energiou, radosťou a výborným frázovaním.
Jedna z najlepších soulových a funkových speváčok Anita Soul bola poslednou hosťkou večera. Ako prvú zaspievala svoju novú skladbu "Only God Can Judge Me". Už úvodné tóny dychovej sekcie nás zaviedli do klasických funkových čias Severnej Ameriky 70. a 80. rokov minulého storočia. Anita soul s veľkým precítením každého svojho tónu a krásnym černošským hlasom fantasticky zapadla do celého zvuku kapely. Jej rozsah, hlasová rezonancia a dobrý sluch jej zabezpečujú výborné ladenie a možnosť oprieť sa o každý jeden tón. Výborné boli vyhrávky Eugena Vizváryho, ktorý je v soulovo - funkových vodách ako doma. Veľmi jemne a štýlovo vypľňal "space" svojimi rhodesovými linkami podobne ako to robil legendárny Joe Sample. Následne nastúpil na sólo Tariška so soprán saxofónom. Krásnym vzdušným zvukom išlo o logicky vygradované sólo plné najrôznejších emócií vyjadrených cez saxofón.
V skladbe "Stay" sa ukázal cit aranžérov pre heslo menej je viac, keďže dychová sekcia sa zmenšila na minimálny počet. Riffy sekcie boli výborne zapísané aj interpretované. Sóloval Tariška na "sopránke". Dokonalo zapadol do celého konceptu skladby svojimi spevnými tónmi a výbornými technickými pasážami, ktoré striedal s gospelovými riffmi a jednoduchými motívmi. V rýchlejšom groovovom tempe pesničky "Happy" vynikla najmä rytmická sekcia svojim nekompromisným "time feelingom." Ako posledná bola kompozícia Eugena Vizváryho s návom "Around The Corner". Ide o umelecky nesmierne zaujímavú inštrumentálnu skladbu. Jej minimálna harmonická štruktúra v kombinácii s pomalým groovujúcim tempom vytvára možnosť pre jazzové prevedenie čo sa aj naplno udialo. Téma zahratá dychovou sekciou mala krásne rozpísané jednotlivé voicingy, ktoré s pulzujúcim rytmicko - melodickým konceptom barytón saxofónu a tenor saxfónu vytvárali pekné napätie. Tariška improvizoval veľmi jazzovo. Jeho soprán saxofón znel najrôznejšími outlinmi, hexatonikami, exotickými stupnicami, repetitívnymi lnkami a citáciami z Coltranovho Acknowledgement. Jeho brilantný tón a technika mu dovolovali voľne vyjadrovať expresie, ktoré jasne odkazovali na štýl Coltrana, Kenyho Garretta či Michaela Breckera. Rytmická sekcia ho výborne podporovala a promptne reagovala na jeho melodické a rytmické nápady. Eugen Vizváry svojim rhodes zvukom krásne nadviazal na Tarišku. Sólo pripomínalo Chicka Coreu, Herbieho Hancocka či McCoya Tynera. Po zadnej téme improvizoval aj Dávid Hodek pod riff, ktorý mu hrala rytmická sekcia. Hodek sa taktiež úplne uvoľnil a svojimi polyrytmami privádzadl do údivu všetkých hudobníkov aj poslucháčov.
Zaplnená sála Divadla Aréna s nadšením tlieskala. Ďakujeme Radovanovi Tariškovi a jeho Radio Bandu za hudobný zážitok. Nezostáva nám nič iné ako sa tešiť na ďalšie koncerty tohto nesmierne kvalitného zoskupenia.
Dávid Oláh
Foto: Lubomíra Petrová
