"Jedného rána som zobudil a zrazu som si všimol všade naokolo týchto dych berúcich chlapíkov, udierajúcich po strunách, ťukajúcich na telo gitary a doslova "vytĺkajúcich dušu" zo svojich nástrojov ..
Čo dopekla to má znamenať? Npodobňujú zvuk celej kapely - sú tam bicie, doprovod, melódie- všetko naraz..
Je to krása. Hral som v mnohých kapelách a všetko je neustála zmena. Čo keby som to skúsil aj ja? Kde začať? James Valentine (Maroon 5)
Takto popisuje svoje pocity známy hudobník z popovej kapely.
V mojich očiach býval veľkou hviezdou sólového vystupovania s gitarou Joe Pass, neskôr ho zatienil Tuck Andress a Pat Metheny. Každý trochu iným spôsobom.
No to - čo vnímame na tejto scéne v posedných rokoch je určite fenoménom,, ktorý má okrem umeleckých dôvodov aj ekonomické aspekty.
V osemdesiatych rokoch sa povrávali neslýchané veci o Michaelovi Hedgesovi - prvom slávnom gitaristovi, ktorý hral na gitare moderne - orchestrálne- perkusívnym spôsobom. Že znie ako celý orchester, a zvuk jeho gitary dosiahnutý pomocou niekoľkých snímačov a upravený mnohými efektami je tiež nevídaný-neslýchaný.
Dedičstvo,ktoré po sebe zanechal sú skladby, ktoré dnešní mladí považujú za svoje štandardy. To sa proste patrí vedieť!
Preto by som rád priniesol môj pohľad na túto nie tak silno osvetenú časť scény svetovej hudby. Džezu sa síce týka iba veľmi okrajovo, ale je to určite jeden z trendov, ktorý je zaujímavý a môže byť prínosom pre každého gitaristu, ktorý sa chce vzdelávať a naučiť sa niečo nového.
Toto sú niektorí z tých, čo zaujali mňa
Pozrieme sa aj za humná (Rakúsko, Maďarsko, Česká repubika)
Tom Lumen, Markus Schlesinger, Jan Žamboch, Adam Morkus , Stefan Kroboth, Alex Kabasser budú tiež zahrnutí pod drobnohľad
