“Mnoho vynikajúcich hudobných diel sa dostane do povedomia poslucháčov vďaka originálnemu vkladu interpreta. Najznámejšie tangá slovenských skladateľov si spájame s menami ako František Krištof-Veselý, Janko Blaho, či Dušan Grúň, alebo v novších spracovaniach s Milanom Lasicom.
Napriek svojej výraznej popularite však mnoho skladieb upadá do zabudnutia. Dôvodom je paradoxne ikonická interpretácia, ktorá svojou estetikou pôsobí na súčasného poslucháča príliš exaltovane a pateticky. Skladby sa stávajú “muzeálnymi”, hoci by si ich esprit a originálny hudobný jazyk zaslúžil objaviť sa v aktuálnejšom interpretačnom a inštrumentačnom šate. Pre interpreta je veľkou výzvou vyhodnotiť vnútornú poetiku diela tak, aby preň našiel originálnu a vkusnú podobu, s úctou k pôvodnému rukopisu a estetickému zámeru skladateľa. Pristúpiť ku kompozícii citlivo, ale tak, aby ich poňatie nebolo len snahou napodobiť “časy minulé”, ani umelým a gýčovým “coverom”, ale jedinečnou substanciou súčasného hudobného jazyka a osobnostným vkladom hudobníka, ktorý sa rád a s pokorou pohybuje po tenkom ľade hudobného všehomíra” Eva Šušková , Mgr.Art, PhD