Päť rokov uplynulo od doby, čo si vtedy dvanásťročný gitarový zázrak menom Andreas Varady zahral po prvý krát so saxofonistom Radovanom Tariškom. Udialo sa tak práve na pôde bratislavského klubu Nu Spirit, kde si v pondelok 4.mája 2015 páni hudobníci dali stretávku. Ako inak, jazzovú.
Nezažil som zatiaľ na vlastnej koži atmosféru legendárnych jazzových newyorských klubov, verím však, že to tam môže vyzerať ako v pondelok večer v Nu Spirite. Klub zaplnený do posledného možného aj nemožného miesta na sedenie i státie. Dusná a elektrizujúca atmosféra, kapela v najtesnejšom prepojení s publikom. Na pódiu rodinný hudobnícky klan Varádyovcov a Radovan Tariška s neo-hipsterským lookom. Nemyslím teraz bradatých chalanov v sandáloch, ale bebopových hipsterov z polovice minulého storočia, kedy sa kult zrodil.
Ak niekto náhodou očakával hosťovanie Rada Tarišku v rámci jamovania si na známe štandardy, musel byť viac ako prekvapený. Dramaturgia celého večera bola postavená na autorských kompozíciach Andreasa Varadyho, v ktorých mala gitara so saxofónom pripravené spoločné témy, unizona a vyhrávky. Samozrejme s veľkým priestorom pre hudobnú empatiu a improvizácie.
Na rozdiel od minuloročného debutového albumu, na ktorom sa Varady prezentuje hlavne v cover verziách známych skladieb ako všestranný gitarista so silným vplyvom svojho veľkého vzora George Bensona i Django Reinhardta, priniesol bratislavský koncert kompozície s originálnym rukopisom a poodhalil Varadyho vlastnú tvár moderného jazzového gitaristu. Andreas už vyrástol z nálepky zázračného dieťaťa. Napriek tomu, že jeho tínedžerský vek by mal vravieť o opaku. Pred nami stál na pódiu výnimočný hudobník, ktorý vykročil na vlastnú cestu jazzovým svetom. Nádherný vyrovnaný tón gitary, nevídaná technika a prehľad, muzikálnosť a jedinečná schopnosť improvizácie.
Živá dramaturgia koncertu neobsahovala jediné nudné miesto, či už zneli klubom funky groovy, swingujúce bopové smršte, alebo moderné skladby v nepravidelných metrách. Skvele vystavané sóla Rada Tarišku, ktorý si stál stopercentne za každým svojim tónom, okamžitá hudobná komunikácia a radosť z improvizácie zapadli do rodinného tria, ako by tam odveky patrili. Trinásť ročný bubeník Adrian Varady nasleduje mílové kroky svojho staršieho brata a nám sa pri pohľade na usmievajúceho otca Bandiho za basgitarou natíska pocit, že sme svedkami niečoho naozaj výnimočného.
Vytlieskaný prídavok priniesol slávny basový groove Bensonovky „The Ghetto“, v ktorej spolu z latino melódiou skladby „Oye Como Va“ rozospieval Rado Tariška publikum NuSpiritu. Slogan koncertu „In Jazz We Trust“ bol naplnený do posledného písmena.
Foto: Michal Babincak Photography
Peter Baláž
