Klavirista a pedagóg Klaudius Kováč je na slovenskej jazzovej scéne známym menom - okrem pôsobenia v triu Nothing But Swing má na svojom konte už účinkovanie s množstvom vynikajúcich hudobníkov, ako hosť, aj leader vlastných formácií. Aktuálne dostal cenu Ladislava Martoníka za dlhoročnú interpretačnú a pedagogickú činnosť na Slovensku a v zahraničí. Pre portál Jazz.sk sa ho opýtal na jeho pocity bezprostredne po odovzdaní ceny jeho bývalý žiak, saxofonista Martin Uherek.
Klaudio, povedz mi prosím ťa, čo pre teba znamená dostať cenu Ladislava Martoníka?
Znamená to pre mňa veľa, cením si, že som túto cenu dostal. Pre mňa je to symbol toho, že ľudia oceňujú, čo na scéne robím. Podľa mňa to čaká každého jazzmana, ktorý je aktívny a ja som ju dostal po veľa rokoch fungovania v tejto brandži. Pred dvoma rokmi ju dostal Jožko Döme a minulý rok Vlado Vizár. Už ju dostalo veľa muzikantov - a myslím, že to čaká viacerých, aj z vás mladých.
Ako si povedal, hudobníci, ktorí túto cenu dostali za posledné dva roky, pôsobia v Bratislave, preto je pre mňa osobne veľmi pozitívne, že ju dostal niekto v Banskej Bystrici.
Je to nejak zakódované v ľuďoch, že v Bratislave, keďže je to hlavné mesto, je toho najviac. Samozrejme je tam veľa jazzmanov, ale veľa vynikajúcich je aj z inokadiaľ. Pred niekoľkými rokmi napríklad dostal túto cenu kontrabasista Róbert Ragan, myslím, že za svoju kapelnícku a organizačnú činnosť.
Týmto ocenením ohodnotili nielen Tvoj muzikantský, ale aj Tvoj pedagogický prínos. Tvoja pedagogická činnosť v jazze stále viac a viac rezonuje na celom Slovensku, že sa tu skutočne niečo deje. Vďaka tebe vlastne vznikla celá ďalšia nová jazzová generácia, celá generácia nás je prakticky z Banskej Bystrice.
V prvom rade musím povedať, že učiť ma baví. To je prvoradé - druhoradé je to, že cítim, že treba šíriť tú kultúru a vychovávať, keď príde nejaký talent - ako napríklad ty alebo Jakub Tököly, Peter Korman, Robko Ragan mladší a veľa iných. Vy ste sa dostali už do povedomia nielen na Slovensku, ale aj ďalej, v Česku, Poľsku. Už tam vás, mojich študentov, registrujú, takže som veľmi rád, že to, že učím, už ukazuje takéto výsledky. A som rád, že sme mali tú spoluprácu a že vy ten jazz teraz šírite ďalej. Takže jednak ma učenie baví a zároveň to má aj veľké dôsledky pre ďalší rozvoj jazzu.
Čo sa týka tvojej hráčskej budúcnosti, kam sa hudobne plánuješ dostať v najbližších rokoch, máš nejaké špecifické plány?
Chcem sa viac venovať aranžovaniu a kompozícii a rád by som pozval nejakých zahraničných hudobníkov ako hostí do svojich projektov.
Čo by si chcel odkázať slovenskej jazzovej verejnosti - hudobníkom aj poslucháčom?
Tí, ktorí chcú študovať jazz, nech ho študujú, ale nech popri tom v tej hudbe hľadajú samých seba. Nech to berú od srdca - nech to je tam prvoradé. Nech to nie je len o tom, že “chcem hrať jazz, tak idem študovať” - nech to nie je akademické, nech v jazze hľadajú tú dušu. Jednak, aby tým žili a aj nech to oni sami šíria ďalej, nech pomáhajú tým, ktorí chcú hrať jazz, nech im otvoria náruč. Myslím tým tých skúsenejších, ktorí fakt môžu v niečom poradiť, nech to nie je o tom, že “ja už niečo viem a ostatní ma nezaujímajú”. Jazz nemá byť arogantný, má nás všetkých spájať.
To odkazuješ muzikantom. A čo pre tých poslucháčov?
Nech navštevujú koncerty jazzových muzikantov a nech ich podporujú. Aby jazz neustále rástol!
Ďakujeme Klaudiovi Kováčovi za rozhovor a prajeme mu veľa ďalších úspechov!
