Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom

Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom
Dávid Oláh

Porozprával som sa s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom. Juraj je známy predovšetkým ako bluesman. S ľahkosťou však hrá aj jazz, country či fusion. V pozícii sidemana hrá napríklad v kapele Peter Lipa band alebo v zoskupení Aftertee. Ako líder založil kapelu Juraj Schweigert and The Groove Time. Rozprávali sme sa o jeho hudobných začiatkoch, inšpiráciách, hráčskych možnostiach ústnej harmoniky, ale aj o jeho budúcich hudobných plánoch.

 

 

Ako si sa dostal k hudbe a prečo si si vybral práve ústnu harmoniku?

      

Môj hudobný vývin bol zamotaný. Ako tínedžer som hral na gitare a spieval hlavne folk, potom prišlo obdobie klasického rocku a post speváka v miestnej študentskej kapele hrajúcej Led Zeppelin. No a vtedy som vlastne prvýkrát prišiel do kontaktu s ústnou harmonikou. Doma v šuplíku síce bola jedna tremolo harmonika, ale rýchlo som zistil, že budem potrebovať diatonickú – bluesovú – harmoniku, aby som mohol hrať to, čo Robert Plant. No a cez Led Zeppelin som objavil blues, od ktorého bol už len krôčik k jazzu.  

 

Aké má ústna harmonika možnosti pre hranie - nie je pomerne obmedzeným nástrojom?

 

Hrám na diatonickej harmonike, ktorá na rozdiel od chromatickej nemá poltóny. Chromatika má preto status plnohodnotného nástroja, zatiaľ čo diatonika je skôr považovaná za akúsi hračku. Napriek tomu sa na diatonike tie chýbajúce poltóny zahrať dajú použitím techniky nazývanej po anglicky „bending“ alebo ohýbanie. Pri ohýbaní sa rozoznejú obidva hlásky a je možné vytvoriť tóny medzi fúkaným a ťahaným hláskami. Zároveň vzniká aj efekt, charakteristický pre zvuk a farbu diatonickej harmoniky.

To malé „čudo“ potom poskytuje tri oktávy v danom ladení. Nevýhodou oproti tradičným dychovým nástrojom je snáď to, ako rýchlo sa dá na nástroji hrať. Prsty sú predsa len rýchlejšie ako pohybujúce sa ústa. Navyše sa na harmonike hrajú fúkané aj ťahané tóny, čiže zmena smeru dychu predstavuje tiež určité obmedzenie. Zastávam, však názor, že všetko je len vec cviku. Naopak, výhodou je, že harmonika je z časti aj harmonický nástroj. Dajú sa na nej hrať akordy alebo rôzne intervaly, čo môže poskytovať veľmi zaujímavé možnosti. Sú tu dokonca určité možnosti harmoniku použiť ako rytmický nástroj. 
 

 
Popri hre na nástroj aj spievaš, učil si sa aj spievať ako samouk?

 

Spievať som sa učil ako samouk, teda nieže by som sa to nejak špeciálne učil. Moja technika aj intonovanie má určite veľmi veľa nedostatkov. Ako som už spomínal, jedným z mojich vzorov bol Robert Plant, pričom v jeho speve má navrch emócia. Druhý môj obľúbenec je Chet Baker, okrem toho, že presne vie, čo robí, počuť u neho blues v každom tóne, či hrá trubku alebo spieva. A aj keď už v na sklonku života jeho intonácia značne pokrivkávala, emócia, ktorú tam dával tento nedostatok vždy vyvážila.

 

  
Máš zoskupenie J. Schweigert and The Groove time, hral si s Peter Lipa band. Bol v týchto kapelách veľký žánrový rozdiel?

 

Obidve sú silno zakorenené v blues, ale samozrejme s iným konečným produktom. Neviem, ako pristúpiť k žánrovému porovnaniu týchto kapiel. Peter viac cieli a dokáže predať svoju hudbu aj bežnému poslucháčovi, čo je dobré a myslím, že ideálom každého hudobníka je priblížiť svoju produkciu, čo najširšiemu publiku.
 

 

 Ako si sa dostal do Peter Lipa bandu?

 

Myslím, že to bolo po jednej z jazzových dielní. Peter ma zavolal, ako hosťa na jeden koncert v rámci kultúrneho leta, kde som s jeho bandom zahral dve skladby. Nejako som to zvládol a Petrovi sa to asi pozdávalo a od vtedy zaskakujem za saxofonistov. Samozrejme  ústna harmonika je pre saxofón ľahký „súper“, harmonika jednoducho nezahrá to čo saxofón, ale má aj isté výhody a možnosti, ktoré saxofón zase nemá.  Každopádne, Peter vychádza z blues a ústna harmonika k nemu patrí, a nakoniec, je to určite element, ktorý publikum neočakáva, a asi už vôbec neočakáva, čo všetko sa dá na harmonike zahrať.

 

Organizuješ Blues jam sessions. Ako si s nimi spokojný z hľadiska umeleckej úrovne a ich celkového priebehu?

Blues jam sessions začali asi pred viac než dvoma rokmi ešte v Rustique. Toho času v Bratislave nebolo žiadne miesto, kde by sa pravidelne stretávali bluesmani. Mojim cieľom bolo takéto niečo vytvoriť, lebo napríklad v blízkej Viedni takýchto jam sessions funguje niekoľko. V našom regióne je často blues synonymom s bigbítom, no a tomu som sa chcel na jamkách vyhnúť. Snažím sa to dramaturgicky držať, čo najbližšie poctivému Chicagskému alebo West coast blues. Som rád, že sa na bluesových jam sessionoch objavilo niekoľko nových mladých muzikantov. To bol nakoniec aj jeden zo zámerov. Na druhej strane ma mrzí, že sa veľmi zriedka objaví staršia generácia bratislavskej bluesovej scény.
 

 

Čo by si poradil mladým začínajúcim hudobníkom, ktorí sa chcú venovať hudbe?

Poradil by som nech cvičia, kým majú čas a socializujú sa ostatnými hudobníkmi. Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom. Ale čo sa týka praktických rád, dnes veľa záleží od marketingu a neraz na sile marketingu často závisí celá kariéra. Je neustále potrebné produkovať obsah pre médiá, sociálne siete, fanúšikov. Nie každý je schopný toto celé zmanažovať. Ja to napríklad robím veľmi nerád.

 

Aké sú tvoje najbližšie hudobné plány, aktivity a ciele?

 

Momentálne prišlo také hluchšie obdobie, čo sa týka hrania. Vtedy sa snažím zas viac pracovať, či už na svojom rozvoji alebo na nových skladbách. Vytváram napríklad inštruktážne videá pre hráčov na ústnu harmoniku na youtube.  Nový album najbližší rok pravdepodobne asi nebude, napokon to aj tak všetko závisí na financiách.

 

  

Ako sa stíhaš venovať hudbe popri zakladaní si rodiny a profesii učiteľa?

Podarilo sa mi prácu nastaviť tak, že mi času na hudbu zostáva pomerne dosť. A naopak, moje živobytie našťastie nezávisí (len) na hudbe. Živiť sa hudbou na Slovensku, a asi nielen tu, je boj.  No a v marci čakáme prírastok do rodiny, takže si budem vytvárať nový systém práce a celkovo fungovania v tomto svete.

 

   

Dávid Oláh

Foto: Christophe Losberger

 

 

Ďalšie články

Etta James – Radosť, bolesť, horkosť i utrpenie 3/3
Pokračovanie druhého dielu:          Etta James sa pretransformovala na...
Erich Boboš Procházka a Marek Wolf prichádzajú s druhým spoločným albumom
Duo elitných slovenských bluesmanov Erich Boboš Procházka (ústna harmonika, spev) a Marek Wolf (...
Cenu Ladislava Martoníka 2014 dostal klavirista a pedagóg Klaudius Kováč
Klavirista a pedagóg Klaudius Kováč je na slovenskej jazzovej scéne známym menom - okrem pôsobenia...
Dr. House bude už po druhý krát liečiť s blues.
Britský herec a spisovateľ Hugh Laurie vo svete známy ako sarkazmom sršiaci Dr. House, si zdá sa,...
Gypsy Jazz Festival 2018: Umenie, zábavu a dobrú náladu je možné spojiť
Náš vynikajúci saxofonista, skladateľ a aranžér Milo Suchomel sa aj tento rok rozhodol...
Janoska Ensemble v Bratislave: Spojenie majstrovstva a hravosti
Kapela Janoska Ensemble je zložená z troch bratov, ktorými sú Roman, František a Ondrej...
Vychádza nové CD zo série Príbehy jazzu: Novinka nesie podtitul „Ako vznikal jazz“
Už onedlho sa na verejnosti objaví druhé CD pokračovanie úspešného projektu Príbehy jazzu,...
Zomrela diva jazzového spevu: Vo svojich 81 rokoch nás navždy opustila Nancy Wilson
Legendárna jazzová vokalistka, ocenená najprestížnejšou cenou Grammy, jazzová a popová...