Hoci názov albumu kvarteta Michał Zaborskeho Feeling Earth nesie mnohé významy, zostaňme pri tom, že posolstvo nahrávky je svedectvom o hlbokej kultúrnej tradícii. Tá je síce spätá s konkrétnym a často geograficky vzdialeným územím, ak však vychádza z nutnosti vážiť si svoje životné prostredie je všeobecne zrozumiteľná naprieč kultúrami. Zem je potrebné cítiť nie len pod vplyvom súčasných ekologických kolapsov, ale predovšetkým kvôli jej životodarnosti tak v materiálnom ako aj duchovnom zmysle slova.
Žiaľ v mnohých jazzových projektoch posledných rokov badať akési opotrebovanie folklórnych námetov. Nie je to pri tom len úkazom stredoeurópskeho regiónu. Či už ide o klasicky koncipované fusion, free-jazzove variácie, alebo experimentálne redefinovania archaických zvukov, často sa nemôžem zbaviť pocitu prázdnoty. Predvídateľné recyklovanie viac-menej známych motívov sa minimálne od roku 1991 a Stivínovho Inspiration by Folklore, stali skôr akousi módnou záležitosťou, ktorá sa takmer každý rok objaví a to sprevádzaná takmer vždy rovnakými teóriami o tom ako je chvályhodné, inšpiratívne, ba priam nutné čerpať z vlastnej tradície. Rozpačitosť týchto trendov si je podobná nie len u nás ale aj naprieč spektrom Etno- a Worldmusic vplyvov v Jazze. Hoci som nenapraviteľný milovník jazzrocku a jemu podobných denominácií, a s týmto úvodom si strieľam gól do vlastnej bránky, keďže fúzie z týchto zdrojov žijú, uvedomujem si potrebu kritického prístupu k x-tému interpretovaniu melódií z klenotnice ľudovej piesne.
V Hevhetii vyšli v posledných rokoch hneď niekoľké počiny, ktoré sa ľudovou tradíciou programovo zaoberajú ako napr., Jacques Kuba Séguin – Litania Projekt (2016), Jacek Kochan a jeho Parentes (2017), Bartosz Dworak Quartet – Reflection (2018), alebo oba projekty Szymona Miku (2016; 2018). K týmto možno priradiť aj poslednú realizáciu hráča na violu Michała Zaborskeho. Rovnako ako v spomenutých CD, je aj Zaborskeho exkurz po Poľsku všetkým možným, len nie prázdnym a samoúčelným reflektovaním ľudovosti. Čo je totiž chvályhodné je budovanie značky Hevhetia na vystopovateľnom koncepte, v tomto prípade práve na nápaditých komorno akustických variáciách hudobných tradícií siahajúcich od náboženskej až po populárnu pieseň. Vo Feeling Earth, nie sú skladby podriadené transkripcii folklórnych tém, ale skôr naopak, vo výsostne autorských aranžmánoch sa vlastná identita, ten osobnosť ovplyvňujúci pôvod, objavuje v podobe filigránskych ozdôb, nijako nedevalvujúcich modernitu konceptuálneho prístupu k hudbe. Výborne sa počúvajú skladby, v ktorých má poslucháč pocit tušenia známeho, ale v ktorých napriek tomu dôjde k prekvapeniam. Spôsobov ako prekvapiť je mnoho, Michał Zaborski ale nesiaha po drastických prostriedkov anonymizovania a narúšania hudobnej integrity, ale skôr defragmentuje a znovu spája v groovujúcich vibráciách violových strún to čo sme možno už počuli, ale čoho rozpomínanie spôsobuje radosť. Jeho tiahle tóny v príkladne fungujúcej kompozícii, sú ako pásy na poli, ktoré vnímame v krajine. Ich rytmus a tempo sú tým kľúčom ako lepšie precítiť Zaborskeho hudbu ale hlavne aj ako uchopiť tie korene našej kultúry, kultúry ktorú si treba ctiť, ale ktorú je potrebné najskôr cítiť.
- Still too far
- Kopyrtniec
- Melody of the Parairie
- Pomazaniec
- Amelia's dreams
- Sligo
- In search of the missing snow
Obsadenie: Michał Zaborski, Nikola Kołodziejczyk, Maciej Szczyciński, Michał Bryndal
Text: Miroslav Haľák
Foto: Jarek Wierzbicky
