Reflexia je jediný spôsob ako môže človek sprostredkovať informáciu. Tento termín vysvetľuje tak na fyzikálnej, ako aj filozofickej úrovni spôsob akým je prijímaný zmyslový podnet spracovaný a ďalej distribuovaný. Či sa jedná o spätné odrazy vlnových dĺžok (fyzika) alebo o kritické uvažovanie a stratu bezprostrednosti (filozofia), využíva tento pojem funkciu zrkadla, ktoré všetko naň opticky dopadajúce presmeruje a ďalej komunikuje.
-------------------------
Hevhetia/ 2018/ HV 0171-2-331
Interpreti: Bartosz Dworak – husle; Piotr Matusik – piano; Jakub Dworak – kontrabas; Szymon Madej – bicie
Na hudbe a vôbec na umení ma vždy fascinovalo to ako pracujú tvorcovia s najrôznejšími a často aj obsahovo náročnými témami a ako ich dokážu vyjadriť vo svojich abstraktných realizáciách. V hudbe je autor s výnimkou napodobňovania prírody a okolia zvukomalebnými postupmi, rovnako ako v literatúre, odkázaný na využívanie vždy do istej miery obmedzujúcej gramatiky. Poľskému huslistovi Bartoszovi Dworakovi, ktorý so svojou kapelou nezrkadlí okolitý svet prostredníctvom zvukov napodobňujúcich trilkovanie vtákov, bubnovanie dažďa, hrmot hromov ani šum lesa, tak zostáva vytvárať vlastné obrazy reflektujúce jemu pálčivé podnety inou paletou výrazových prostriedkov. Jeho hudobné obrazy sú pri tom plné farebnosti, či už sú to diela prevažne improvizované, alebo skôr kompozične ohraničené. Tie improvizované vychádzajú z potreby neviazaného hudobného jazyka, sprostredkujúceho nám emotívnu atmosféru momentov o ktorých konkrétnom priebehu vedia iba spoluhráči Bartosza Dworaka. Poslucháč tak napríklad v skladbách „Into the Sky“ a „Ballad III“ môže byť v expresívnych tónoch a dynamických variáciách pohltený tým citovým nábojom, ktorý sa do nich snažia hudobníci vložiť. Ich snaha je úspešná. Málo kedy má poslucháč možnosť v tak zohratej zostave a v tak kvalitnom akustickom prevedení prenikať do atmosférických detailov nahrávky a nechať sa unášať iba čistou a nadbytkom informácii nezaťaženou hudbou. O súčasnú improvizovanú hudbu tomuto projektu pri tom nejde, ich kompozičné korzety sú však aj tak viac menej uvoľnené. Tým pádom teda aj tie štruktúrou „zošnurovanejšie“ skladby pri tom ponúkajú buď to veľmi citlivú prácu s bohatstvom poľskej ľudovej hudby, ktorú v trúchlivej lyrike huslí Bartozsa Dworaka nie je možné poprieť, alebo siahajú po vzoroch progresívnejších. Prekvapivým je tak využitie elektrických huslí v skladbách „The green soul of dea O.“ a v poslednej „Changes“. Treba však zdôrazniť, že jednotlivé polohy sa navzájom vyvažujú a prezentujú kapelu ako výborne fungujúci celok a to na rôznych úrovniach reflexie súčasnej jazzovej hudby.
Či už teda ide v albume „Reflection“ skutočne o spracovanie aj týchto obsahových rovín, alebo len o dadaistické pomenovávanie hotových kompozícii, vyťahovaním rôznych slov z klobúka, je to hudba výborná. Pri jej počúvaní skrsnú koniec koncov v hlave aj podobné myšlienky, ktoré sa snažia dať všetko do nejakého súvisu, teda aj názov albumu s obsahom a posolstvom hudby. Prajem nám všetkým intenzívne dobrodružstvo počúvania a premýšľania.
01. Feel Free (B. Dworak)
02. Into the sky (B. Dworak)
03. Ballad III (P. Matusik)
04. Reflection (for S.) (B. Dworak)
05. Crumb of hope (B. Dworak, P. Matusik)
06. The green soul of dear O. (P. Matusik)
07. Changes (B. Dworak)
