V minulej časti tejto série článkov sme sa zaoberali pojmom skupiny, ktorý je pre rozvoj (jazzového) interpreta, študenta aj učiteľa veľmi dôležitý. Popísali sme si jednotlivé procesy, postupy a benefity, ktoré priamo súvisia s pojmom skupiny a pozitívne ovplyvňujú celkový život človeka zaoberajúceho sa jazzovou hudbou.
Pojem, o ktorom budem písať v tejto časti tohto cyklu je vývoj. V momente kedy sa na pódiu stretnú jazzmeni, ktorí dosahujú najvyššiu možnú hráčsku úroveň, sa deje niečo čarovné. Vo vzduchu je cítiť atmosféra dokonalej slobody, kreativity a komunikácie medzi jednotlivými hráčmi. Umelci spoločne skúmajú a komunikujú medzi sebou aj so sojimi divákmi. Hudba je živá a svieža keď sa umelci aktívne zapjájú do tohto procesu a vytvárajú niečo nové.
Študent pociťuje vysokú úroveň svojho hudobného vývoja. Toto znamená, že študent už nie je študentom jazzovej hudby v "klasickom" zmysle slova, ale že ďalší hudobný vývoj sa uskutoční hlavne cez prax (jamovanie a hranie s rôznymi hudobníkmi ).
Učiteľ môže začať zachádzať do detailnejších polôh pri učení svojich žiakov. Keďže pri učení študenta na vysokej hráčskej úrovni už nejde o fundamentálne princípy jazzovej hudby, ale práve o subtílne a abstraktné koncepčné prvky (výstavba a gradácia sóla, reakcia a komunikácia so spoluhráčmi počas hrania atď.) Najdôležitejším bodom vo vzťahu pedagóga a študenta je to, aby pedagóg nechal slobodnú voľbu svojmu študentovi v štýlovom a interpretačnom rozvoji hry, estetiky a celkového hudobného konceptu.
Pre hráča, ktorý dosiahol túto úroveň rozvoja ide o bod v jeho hudobnej kariére, kedy je kľúčové, aby na pódiu pretavil do praxe v reálnom čase všetko to, čo sa naučil či už pri cvičení, alebo v praxi cez skúsenosti. Praktický hudobník teda potrebuje plynule a zreteľne reagovať, komunikovať a rozvíjať svoj umelecký prístup v interakcii so svojimi kolegami a poslucháčmi počas hry. Cieľovými bodmi sú tvorba hudby, ktorú má interpret v predstave, zabaviť a umelecky obohatiť publikum a inšpirovať ďalšiu generáciu jazzových hudobníkov.
Pre jasnú ilustráciu vyššie uvedených informácií, uvediem zopár heslovitých príkladov zručností, ktoré rozvíjajú život jazzových umelcov mimo ich hudobnej stránky:
• Schopnosť inšpirovať a vzdelávať iných
• Rozvoj kariéry
• Vytváranie nových zvukov, techník a hudobných metód
• Prenos informácií publiku
• Inšpirácia
• Sloboda založená na zručnostiach, technike a skúsenostiach
• Vodcovstvo
• Originálny štýl
• Osobný rast
• Úspech v odbore
• Syntéza
Dávid Oláh
Zdroj: jazztimes.com
