Stretol som sa s Tomášom Marettom - jedným z organizátorov koncertu Rona Cartera a Richarda Galliana, ktorý sa prednedávnom uskutočnil v Ateliéri Babylon. Rozprávali sme sa o jeho Maretta Production, organizácii tohto veľkolepého koncertu, o kultúrnej situácii na Slovensku, ale aj o jeho budúcich plánoch a aktivitách.
Tomáš, máš za sebou úspešný koncert Rona Cartera & Richarda Galliana. Vráťme sa však na začiatok. Ako si sa dostal k organizovaniu koncertov?
Deň od dňa. Vyše 10 rokov sa bol aktívnym hudobníkom. Ako kapelník som komunikoval s majiteľmi klubov, organizátormi festivalov a iných akcií. Za každým hraním sa skrýva veľa detailov, ktoré treba doladiť. Nehovoriac o organizovaní skúšok a zľadovaní sa so spoluhráčmi. To mi tiež veľa dalo. V zásade je to však nevďačná úloha.
Čo máš konkrétne na mysli?
Komunikáciu s hudobníkmi ako takú. Mnohí z nich sú ťažko organizovateľní ľudia. Dohodnúť skúšku kapely so všetkými členmi je niekedy nadľudská úloha. Situáciu komplikuje aj nedostatok kšeftov, čo väčšina hudobníkov rieši učením za neadekvátnu mzdu na štátnych školách. To im berie čas a energiu na tvorbu, cvičenie, súhru s kapelou.
To vyzerá ako začarovaný kruh. Existuje podľa Teba cesta von?
Je to veľmi zložitý problém. Po kvalitnej hudbe je na Slovensku slabý dopyt. Bežní Slováci nesledujú aktivity nekomerčných kapiel, nesledujú program v hudobných kluboch, ktoré by mohli večer navštíviť. A keď sa takí nájdu, pre mnohých je problém platiť vstupné. Kvalitná hudba však nie je zadarmo. Slováci to musia pochopiť.
A aby mali hudobníci na chleba, učia…
Áno, väčšinou na základných umeleckých školách. Všetci dobre vieme, aké sú podmienky v štátnom školstve. Je však ilúziou, že štát nemá peniaze na vyššie platy. Štát peniaze má, ale miznú v čiernej diere. Je na nás všetkých, aby sme vytvorili spoločenský tlak.
Vráťme sa k Maretta Production. Ako hodnotíš koncert kontrabasovej legendy Rona Cartera a famózneho akordeónistu Richarda Galliana?
Prešiel som si všetkými emocionálnymi stavmi. Stresom, radosťou, hnevom, vyčerpanosťou. Samotný koncert bol po umeleckej stránke skvelý. Samozrejme, objavili sa menšie organizačné komplikácie ako napríklad, že sme sálu prebrali o dve hodiny neskôr, než bolo dohodnuté. Pripraviť koncert svetovej úrovne za tak krátky čas hodnotím ako skvelý výkon. Mrzí ma nezáujem štátnych kultúrnych inštitúcií. Na druhej strane si veľmi vážim podpory partnerov a pomoci priateľov.
Akí boli Ron a Richard?
Nestihol som s nimi byť dlhšie ako 10 minút. Väčšinu času odpočívali, čo chápem. Nie je ľahké každý deň letieť do novej destinácie, večer odohrať koncert a na druhý deň absolvovať to isté. Citíl som z nich vďačnosť a pokoru. Dúfam, že oni cítili to isté z našej strany. Sú to skvelí umelci.
Aké sú tvoje najbližšie plány a aktivity?
Pokračovať vo väčších koncertoch. Raz-dvakrát ročne by sme radi dotiahli do česko-slovenského priestoru interpreta európskeho alebo svetového formátu. Samozrejme, pokračujeme v klubových koncertoch v domovskom Bukowski Bar. Som veľmi rád, že aj napriek môjmu presunu do Prahy, naďalej spolupracujeme. Je to skvelé miesto a riadia ho správni ľudia. A v neposlednom rade, s Hankou Gregušovou plánujeme v roku 2018 jej stredoeurópske turné.
Dávid Oláh
