Deň, keď zomrel Lee Morgan - 3. časť
Lee Morgan bol jedným z najtalentovanejších trubkárov druhej polovice 50-tych rokov - jeho drsný zvuk, energia a blues v jeho hre ho urobili ikonou hardbopu. Ako 19 ročný nahrával s John Coltranom, ako 20 ročný začal hrať v kapele Art Blakey Jazz Messengers a v 33 rokoch jeho život ukončil výstrel z pištole v klube Slug's Saloon.
- pokračovanie článku -
Morganov život sa postupne menil k lepšiemu. Neznamenalo to, že prestalne brať drogy navždy, to Helen pochopila už od začiatku - v prostredí, v ktorom žil a pri ľuďoch, s ktorými sa stretával, nebolo možné ustážiť ho na 100 percent. No aj tak sa Helen podarilo presvedčiť dostatok majiteľov klubov a organizátorov festivalov, že na Lee-ho sa bude dať spoľahnúť. Prakticky sa stala jeho manažérkou a Morganovi sa podarilo po dlhej dobe dať dokopy skutočnú fungujúcu kapelu, s ktorou začal pravidelnejšie hrávať. Od tohto momentu prakticky nebolo možné stretnúť Morgana bez Helen. Pomáhala s organizáciou, bola manažérkou kapely, kuchárkou, roztlieskavačkou a asi aj jedným z najlepších kritikov. Chodila na všetky koncerty a keď kapela hrala skutočne dobre a Lee na pódiu skutočne tvoril, kričala “Poď Morgan, poď.” Lee sa smial a ľudia, vrátane ostatných členov kapely sa smiali tiež. No jej to nevadilo - robila to preto, lebo vďaka jej pokrikom sa kapela cítila dobre a vedeli, že ich niekto počúva a odceňuje, keď skutočne hrajú.
Lee Morgan Quintet - Nommo (Live At The Lighthouse, 1970)
Toto obdobie však netrvalo dlho. Lee Morgan, tak ako veľká väčšina ľudí závislých na heroíne, dokázal prestať s pomocou metadónu, vtedy experimentálnej látky, ktorá pomáhala potláčať potrebu po heroíne. To mu však nebránilo presedlať a konzumovať zvyšujúce sa množstvá kokaínu, pričom si myslel, že to mu neublíži.
Čoskoro začal tráviť dlhý čas behaním po uliaciach a kluboch, prestal chodiť domov a v Bronxe sa niekedy neukázal aj niekoľko dní. A potom sa Lee začal stretávať s jednou mladou ženou, ktorá za ním chodila do klubov. Lee sa zamiloval a nevedel čo má robiť - a jeho správanie sa opäť začalo meniť k horšiemu. Helen ho prestala sprevádzať na koncerty. O všetkom vedela a netrvalo dlho a požiadala ho, aby od nej odišiel. Lee to ale nedokázal urobiť. Stále sa necítil dostatočne sebaisto na to, aby Helen opustil a zároveň nevedel odmietnuť tú mladú ženu. A tak ostal bývať vo svojom byte v Bronxe - no navštevoval ho len zriedka a jeho osobný život sa pomaly ale isto začal krútiť v špirále, smerujúcej dolu.
Počas tohto celého obdobia agenti klubov stále telefonovali Helen a dožadovali sa vystúpení Lee Morgana. A ona im vždy prisľúbila, že Lee bude na mieste a na čas, s celým svojim kvintetom. Lee napriek všetkým svojim problémom skutočne vždy prišiel a kapela vždy znela dobre a robila si meno - pritom všetkom nikto netušil, že v blízkej budúcnosti bude rutinný sobotný gig v klube Slug’s Saloon v East Village jeho posledným…
Autor: Martin Uherek
