Zamatový zvuk trúbky Erika Truffaza opäť očaril publikum v bratislavskom Ateliéri Babylon. Minulý pondelok sa predstavil na pódiu so svojim kvartetom a hosťom Davidom Kollarom, ktorý posunul zážitok z koncertu ešte o level vyššie. Viac sa o podujatí dozviete v reportáži, ktorú sprevádzajú fotografie Rudolfa Baranoviča.
Príchod Erika Truffaza na pódium a jeho sympatický a vtipný prejav nastolili v momente pohodovú atmosféru v sále Babylonu. Divákov privítal v minimálne troch jazykoch, vrátane slovenčiny, a hneď po predstavení členov kapely spustil prvé tóny. Poslucháči sa zrazu ocitli v Trufazzovom zvukovom vesmíre, v ktorom sa neustále objavovali nové melódie, nálady, groovy, ambienté plochy a dynamické sóla.
Truffaza na vyše hodinovom koncerte sprevádzali klávesák Benoît Corboz, basgitarista Marcello Giuliani, a ako Erik sám povedal „mladý a svieži“ bubeník Tao Ehrlich. Spoločne predviedli krásnu zohratosť, hravú komunikatívnosť a umenie ponorenia sa do prítomného okamihu. Počas večera zazneli skladby z najnovšieho albumu „Lune Rouge“ a taktiež z niekoľkých predchádzajúcich ako „Doni Doni“ či „El Tiempo de la Revolución“.
Zvukovo nad kapelou vynikal najmä samotný Truffaz, ktorého sound sa dokonale niesol sálou v akejkoľvek svojej podobe, s dusítkom alebo pridanými efektami. Miestami však zanikal zvuk basgitary a Corbozovho klávesu Fender Rhodes. Hlavné slovo mala Truffazova trúbka, s ktorou vo väčšine skladieb uviedol hlavnú tému, často chytľavú zapametateľnú jazz-popovú melódiu. Nechýbali aj pútavé zmeny v tempách a rytmoch a transformácie ambientných atmosfér do jazz-rockových groovov.
Ťažko slovami dokonale obsiahnuť všetky žánre a štýlové prvky, ktoré sú zahrnuté v Truffazovej súčasnej tvorbe. Zlievajú sa v nej vplyvy acid-jazzovej kultúry Milesa Davisa, otvorený post-bopový prístup až po zvukovo temný svet elektronickej hudby a soulové groovy. Naživo som ocenila tú istotu, s ktorou sa Truffaz zakaždým chopil trúbkových sól či aj náročných pasáží a priestor resp. ticho, ktoré nechával medzi jednotlivými frázami. Vidno, že si improvizáciu a experimentovanie užíva na pódiu so spoluhráčmi rovnako ako aj komunikáciu s publikom.
V prvej časti koncertu zazneli dve skladby z albumu „El Tiempo de la Revolución“ a to jedna rovnomenná a druhá s názvom Istanbul Tango, v ktorej Truffaz vniesol do sóla prekvapivo aj kúsok osviežujúceho bluesu. V niektorých vyslovene groovových skladbách by sa mi síce osobne žiadala aj rytmickejšia trubková linka, no Truffaz nám servíroval väčšinou spevné melodické témy či farebné plochy.
Zaznela aj krásna pokojná balada Szelerem z albumu „Doni Doni“ a po nej nasledoval, pre mňa prvý dynamický vrchol koncertu: skladba Cycle by Cycle z najnovšieho albumu „Lune Rouge“. Z mysteriózneho free intra sa hudobníci dostali až do pop-rockového feelu, v ktorom skvelé virtuózne sólo odpálil hosť David Kollar. Na pódiu zostal aj počas ďalšej skladby, a svojim dych berúco vygradovaným sólom vyzval kapelu na maximálny výkon, na čo nadšene zareagovalo aj celé publikum. Afrobeatovým sólom sa tu predstavil aj bubeník Ehrlich. Moju jazzovú dušu potešilo aj vynikajúce sólo klávesistu Corboza v skladbe Arroyo. Spomedzi všetkých v jeho improvizácií bol najviac cítiť jazzový vplyv a zažité štýly klávesových velikánov ako Chick Corea či Herbie Hancock.
V oficiálne poslednej skladbe sa Truffaz vyhral aj s elektronickými samplami a „harmonizer“ efektom na trúbku a po skvelom sóle v skladbe The Walk of the Giant Turtle kapelu diváci vyzvali ešte na ďalšie dva prídavky. V plnej sile aj spolu s Davidom Kollarom predstavili výborné skladby zo spomínaného nového albumu: Lune Rouge a Five on The Floor.
Koncert bol vzrušujúcim zážitkom ale aj príjemným oddychom na vlnách multižánrovej hudby Truffaza a jeho kvarteta. Verím, že k nám opäť v budúcnosti zavíta s ďalším novým albumom alebo projektom.
Lenka Molčányiová
Fotografie: Rudolf Baranovič
