Galéria jazzových trombónistov: Jack Teagarden

Weldon Leo "Jack" Teagarden,

(* 20. augusta 1905 - † 15.januára 1964), americký jazzový trombónista, spevák, kapelník a skladateľ. Bol jednou z najznámejších a najinovatívnejších jazzových postáv nielen svojho aktívneho hudobného obdobia dixielandu, swingu a bebopu (1927-64), ale je označovaný aj ako “otec jazzového trombónu” – a právom.

            Narodil sa vo Vernone v Texase, hudobníckej rodine. Jeho otec bol trúbkár v dychovke, jeho dvaja bratia a sestra boli profesionálni hudobníci (s bratom Charliem aj hrali neskôr v jednom jazzovom orchestri). Začal hrať v dychovke na barytóne, ale keď mal 7 rokov (!), prešiel na trombón. Tak ako sme hovorili v predchádzajúcej kapitole o Kid Orym, že jeho trombónová hra vychádzala a aj ostala na funkcii doprovodného a doplňujúceho nástroja pod melodické trúbky a klarinety (tak ako to bolo zaužívané v New Orleánse a je to vo veľkej miere praktizované v dychovkách dodnes), Jack Teagarden – hoci samouk – sa vymanil z tejto druhoradej pozície a rozšíril a vyvinul celý rad inovatívnych technických prvkov, efektov a vôbec nového, pred-bebopového poňatia jazzovej hry na trombóne.

Okolo roku 1920 hral s rôznymi kapelami už ako profesionál, v roku 1927 odišiel do NY, kde sa mu otvorili nové-ďalšie možnosti hrať s vynikajúcimi hudobníkmi (Louis Armstrong, Benny Goodman, Bix Beiderbecke, Red Nichols, Jimmy McPartland, Mezz Mezzrow, Glenn Miller, Eddie Condon a iní). Čoskoro sa uplatnil aj ako výborný jazzový spevák (bol cenený ako najlepší biely jazzový spevák). Jeho spev vychádza z jeho hry na trombóne, podobne ako improvizovaný spev Louisa Armstronga pripomína hru na trúbke. Aj preto sú veľmi známe a obľúbené spevácke duety práve týchto dvoch hudobníkov.

V roku 1930 sa znova odsťahoval do Chicaga, kde hľadal ochranu pred dôsledkami hospodárskej krízy ako člen big bandu Paula Whitemana. Exkluzívna zmuva v rokoch 1933 – 38 s orchestrom P.W. mu zabezpečila stabilný príjem, ale izolovala ho od aktívnej úlohy činorodého jazzového swingového sólistu a skladateľa. Založil aj vlastný big band, ktorý sa ale nepresadil a zanikol. V roku 1946 sa stal členom slávnej kapely Louis Armstrong All Stars, kde našiel vyhovujúce prostredie, vzťahy a motiváciu pre úspešnú časť jeho kariéry. Nasledovali úspešné koncertné turné po celom svete, jazzové festivaly, nahrávky, dokonca filmové úlohy a  mu zabezpečili aj uznanie a ocenenie viacerými časopismi, kritikmi v hudobných rebríčkoch. Veľkú vážnosť bola priznaná aj jeho celoživotnej umeleckej pokore a dôstojnosti.

Jack Teagarden zomrel sám, len ako 58-ročný v New Orleánse, na infarkt s komplikáciou zápalu pľúc.

            Je úžasné, keď výbornú hudbu reprezentujú výborní hráči a interpreti, no a niektorí sú aj  tými osobnosťami, ktorí určitý druh hudby ovplyvnia, usmernia a stanú sa stopou pre ďalších nasledovníkov. Pre mňa určite takým pojmom bol Jack Teagarden, ktorého som okamžite začal  zbožňovať, lebo jeho elegantná, mäkká, inteligentná a technická swingová hra na trombón ma trafila celkom presne! Jasné, že rokmi prišli ďalší nesmierne skvelí trombónisti, o niektorých z nich si budeme aj rozprávať, ale je zaujímavé, že štýl Jacka Teagardena nezostarol a nestratil na svojej objavnosti a inšpiratívnosti

Vlado Vizár